SLOVENSKÁ NÁRODNÁ KNIŽNICA

Tak ako mamičky, aj oteckovia majú svoj sviatok – patrí im tretia júnová nedeľa. Tradícia Dňa otcov sa začala písať v USA na začiatku 20. storočia. Sviatok vznikol ako ocenenie hrdinstva otcov ako bol napríklad William Jackson Smart, veterán občianskej vojny, ktorý po smrti manželky sám vychovával šesť detí.

Jeho dcéra Sonora Smart Doddová si návrhom tohto sviatku chcela uctiť všetkých otcov ako bol ten jej. Oficiálne sa Deň otcov oslavuje od roku 1966, kedy prezident Lyndon Johnson podpísal vyhlásenie, v ktorom stanovil tretiu nedeľu v júni ako oficiálny sviatok Dňa otcov.

V literatúre však nájdeme odkazy na otcov a úctu k nim už omnoho skôr – zo školských lavíc si možno pamätáte Otca Goriota od Honoré de Balzaca alebo I. S. Turgeneva a jeho dielo Otcovia a synovia.

Mikuláš Galanda Bača (1932 – 1933)

Zo slovenskej literatúry nesmieme zabudnúť na Pavla Országha Hviezdoslava a jeho báseň V pamäť (Roľník), ktorú venoval otcovi.

...Hej, oráču, i nač tak spešne dolu? 
Ja čakal tiež, až dobil tým ste stykom 
boj hrdinský, pod stínnym šípu kríkom — 
nuž tichšie nadol, by sme mohli spolu. 
Jak orba dnešná? — „Taká, ako včera. 
Nuž tys’ to? I jak si sa vzal tu, synu!?“ 
— Kde som sa vzal, kde, jak a počo? Inu, 
na prírody klin ktože neuberá 
sa rád? A tá, hľa, túžba dneska chcela 
len sem, kde vy, hej, nikam inam vera! ... 
...Ó, otče, jasné zažals’ hlavne: 
tak dobre orieš, jak hovoríš správne. 
Syn verný teda na zem rodnú, drahú 
hán nenachrlí, nenakľaje prahu. 
I nech sa múdri, ak chcú, o tom kašú — 
len roľník to, kto zachová zem našu; — 
on, čo ju proti zradnej sveta tŕži 
bez ustania v tých pracných rukách drží, 
čo polieva ju slzou, krvou, potom, 
by pristrojil jej zlatoriasne šaty, on!…

Hviezdoslavov rukopis tejto básne je uchovávaný v Literárnom archíve SNK pod signatúrou 70 H 13 (1 jd., 9 s.).

Ďalší básnik tentoraz Ing. Ján Botto, známejší pod pseudonymom Ivan Krasko, sa z lásky k otcovi vyznal v básni Otcova roľa. Deti radi čítajú príbehy Dreveného tata od Tomáša Janovica – nečudo, veď tento tato ovláda aj rozprávkové varechy ...

My si dnes ale požičiame slová Milana Rúfusa a ďakujeme všetkým tatom, ockom, oteckom ... 
... ktorí svojim deťom čítajú rozprávky ...

„Anjeličku, môj strážničku, stráž mi môjho ocka. 
Mám ho rád (rada), keď ho vidím, zasvietia mi očká. 
Viem, čo bude, keď mi občas položí dlaň na vlásky. 
Tvrdá bude od roboty, ale mäkká od lásky.“

(Rúfus, M. 2008. Anjelíčku, môj strážničku. Bratislava : Buvik, 2008, s. 10)

[snk_web]