SLOVENSKÁ NÁRODNÁ KNIŽNICA

Ach, tá škola! Časy milé, zábavné, ale aj útrpné až otravné. Ani osobnosti nášho kultúrneho a spoločenského života neboli žiadnymi školopovinnými výnimkami a užili si dranie lavíc so všetkým, čo k tomu patrí. Práve v tomto čase, keď sa pred katedrou odohrávajú tuhé boje o lepšie koncoročné známky,

prinášame vám v rámci projektu Digitálna knižnica a digitálny archív (www.dikda.eu) pohľad do študentských výsledkov našich 19 dejateľov s 29 vysvedčeniami. V prvom dieli nášho seriálu, sme Vám predstavili najstaršie vysvedčenie - 205-ročného jubilanta, druhý diel prezradil známky Ľudmily Podjavorinskej či Jozefa Cígera Hronského, v záverečnej časti nášho seriálu o vysvedčeniach osobností sa pozrieme na školské výsledky súrodencov Rázusovcov – Martina a Márie, Jána Smreka, Emila Boleslava Lukáča, Ladislava Novomestského, Františka Hečka a Júliusa Barča – Ivana.

Márii Rázusovej-Martákovej (1905 – 1964), najmladšej sestre Martina Rázusa, sa dobré školské výsledky nerodili ľahko.

Mária Rázusová - Martáková pred rodným domov vo Vrbici (LA SNK, 584/1995)

Vysvedčenie z tretej triedy maďarskej dievčenskej meštianskej školy v Liptovskom Mikuláši, 15. 6. 1918 
(LA SNK, 226 P 13)

V tretej triede na maďarskej dievčenskej škole v Liptovskom Mikuláši mala budúca významná spisovateľka, prekladateľka a redaktorka z nemeckého jazyka a literatúry štvorku. O dva roky neskôr už mala na vysvedčení z 1. ročníka na československom učiteľskom ústave jednotky a iba tri dvojky – z krasopisu, kreslenia a hry na klavíri.

Vysvedčenie z prvého ročníka na ženskom československom štátnom učiteľskom ústave v Prešove, 30. 6. 1920 
(LA SNK, 226 P 13)

Mária Rázusová - Martáková so spolužiačkami učiteľského ústavu v Prešove, šiesta zľava (LA SNK, 1373/2009) a ako maturantka v roku 1923, foto Divald (LA SNK, 14/33)

Ako učiteľka svoje vedomosti ďalej odovzdávala deťom v Dolnom Srní, Bratislave a Martine. Literatúra pre deti a mládež jej zostala natoľko blízka, že i po pretrvávajúcej chorobe, kvôli ktorej sa musela učiteľského povolania vzdať, redigovala knižnú edíciu Dobré slovo a časopis Slniečko. Z množstva zbierok básní, poviedok, veršíkov, riekaniek, rozprávok sú dodnes stále populárne a žiadané reedície jej milej tvorby. I dnes nájdete na pultoch kníhkupectiev a v knižniciach zbierky Hore grúňom – dolu grúňom, Zvieratká deťom či Junácku pasovačku. A to spomíname iba strohý výber. Málokto vie, že na invalidnom dôchodku sa venovala i prekladateľstvu z francúzštiny a ruštiny, ktoré malo svoje význačné miesto v dejinách slovenskom prekladu.

Pozrite si aj vysvedčenia ďalších osobností slovenskej literatúry a objavte mnoho zaujímavostí.

Celý článok je dostupný na adrese: http://dikda.eu/vysvedcenia-slovenskych-osobnosti-ako-sa-ucili-nasi-dejatelia-iii 

Za spoluprácu ďakujeme Literárnemu archívu SNK.