SLOVENSKÁ NÁRODNÁ KNIŽNICA

Kukučína ako literáta poznáme veľmi dobre. Výstava Tri odysey Martina Kukučína však prináša objavné novinky, ktoré sme doteraz o ňom nepoznali. Obujte si s spolu s nami túlavé topánky, ktoré zaviedli spisovateľa cez polku sveta. Čaká vás pozoruhodná jazda. Literárne múzeum SNK sprístupnilo 20. decembra 2019 pri príležitosti blížiaceho sa 160. výročia narodenia spisovateľa Martina Kukučína novú výstavu.

Podnetom pre jej vznik však nebolo samotné výročie. Boli to nové, dychberúce skutočnosti. Vyskúmala ich „kukučínologička“ Mária Rapošová a skoncipovala do výstavy Tri odysey Martina Kukučína. V rozhovore nám ponúkla jej krátku ochutnávku, ktorá je predzvesťou mimoriadneho zážitku.

Pani Rapošová, osobnosť Martina Kukučína skúmate a publikujete o nej už niekoľko desaťročí. Bol natoľko činorodým človekom, že pri všestranných záujmoch vo viacerých oblastiach môžete verejnosti o ňom veľa ponúknuť. V čom bude pripravovaná výstava iná?
Bude to vlastne trojvýstava. Poskytne informácie o Kukučínovom putovaní za života, o prevážaní jeho ostatkov z Pakraca do Záhrebu, potom cez Maribor, Alpy, Viedeň do Bratislavy a cez Trnavu, Trenčín, Nové Mesto nad Váhom a Žilinu do Martina. V závere bude výstava dokumentovať vytvorenie a sťahovanie sochy Martina Kukučína od svetoznámeho sochára Ivana Meštrovića cez dva oceány a tri kontinenty sveta.

Podnetom pre výstavu však nebolo výročie, ale nové dokumenty a informácie, ktoré ste objavili. Čo unikátne sa nám odkryje v Literárnom múzeu SNK?
Približne pred 40 rokmi som spoznala americkú slovakistku Normu Leigh Rudinskú. Prekladala poviedky Kukučína a publikovala o ňom štúdie v USA i v Taliansku. Spolu s manželom podnietili záchranu medzinárodne vzácnej sochy M. Kukučína, ktorá bola už viac rokov iba v sadre. Z rodinných peňazí a z pôžičky v banke zaplatili dva bronzové odliatky a za veľmi ťažkých podmienok vybavili prevoz dvoch odliatkov z Južnej Ameriky na dva iné kontinenty. Jeden odliatok do Severnej Ameriky, kde sa im podarilo vybaviť dôstojné umiestnenie pred knižnicou Oregonskej štátnej univerzity. Druhý odliatok dostali po rokoch konečne do Európy na Slovensko. Príbeh tejto sochy predstavuje najunikátnejší osud sochy slovenského spisovateľa v dejinách. Dráma trvala mnoho rokov a dotýkala sa tisícov Slovákov aj cudzincov priaznivo naklonených Slovákom po celom svete. Norma Leigh Rudinská archivovala o tom dokumentáciu a umožnila mi vstupovať do tohto fondu v čase, kým to ešte iným nebolo dovolené.

Dozvieme sa aj o putovaní samotného Kukučína, zaživa i po smrti?
Výstava bude adresovaná širokej verejnosti, aby ľudia hlbšie spoznali celý dramatický osud nášho „pútnika“ Mateja Bencúra. Teda nielen jeho putovanie za života po Uhorsku, Čechách, Maďarsku, Rakúsku, Čile, Argentíne, Francúzsku, ale i zložité „európske“ prevážanie jeho ostatkov. Najprv zo Slavónie, kde umrel, do Záhrebu, kde mal štátny pohreb za veľkej medzinárodnej účasti. Odtiaľ ho po niekoľkých mesiacoch prevážali chorvátske železnice v osobitnom, dovtedy nepoužitom vagóne cez Chorvátsko, Slovinsko, rakúske Alpy, Viedeň a Moravské pole do Bratislavy. Keď sa Kukučínovi pri katafalku v Slovenskom národnom divadle za dva dni poklonili tisíce Slovákov, vyprevadili ho na ďalšiu púť vlakom na sever Slovenska so zastávkami a pietnymi rozlúčkami v Trnave, Novom Meste nad Váhom, Trenčíne a Žiline. Konečné slávnostné uvítanie slovenského Odysea sa konalo 28. októbra 1928 večer v Martine. Na ďalší deň ho čierny konský štvorzáprah sprevádzaný biskupom a tisícami Slovákov previezol z hlavného martinského námestia, kde sa konala pohrebná sv. omša, na Národný cintorín.

Aké bolo prevážanie sochy spisovateľa?
Ešte zložitejšie. Hlavne preto sme zvolili nezvyklú trojvýstavu s jedným motívom odyseovského putovania. Nazdávame sa, že najväčšiu pozornosť návštevníkov pritiahne práve putovanie a zložitý osud Kukučínovej sochy, ktorá pre nedostatok peňazí, pre politiku, štátne predpisy a konflikty ľudí nemohla byť celé roky umiestnená na verejnom priestranstve ani v Čile, ani v Argentíne ani v Česko-Slovensku. Preto ju najprv prijali iné štáty a záujem mali aj ďalšie.

Literárny archív a Literárne múzeum SNK získali do svojich zbierok zaujímavé artefakty z jeho života. Čím sa múzeum môže ešte pochváliť?
Literárny archív a Literárne múzeum majú vo svojich zbierkach nemálo vzácností. Z umeleckých diel plánujeme exponovať uhľokresbu M. Bencúra od Miloša Alexandra Bazovského, olejomaľbu od Vojtecha Stašíka, kresbu tušom a ceruzou od Emila Makovického, drevoryt od Edity Ambrušovej, olejomaľbu od Eleny Lazinovskej, uhľokresbu od Ľudovíta Ilečku, olejomaľbu od Františka Šestáka, ale aj plastiky od Ladislava Beráka a plakety od Eleny Bellušovej a Petra Bukovského. Z ilustrácií Kukučínových literárnych diel použijeme originály ilustrácií od Emila Makovického a kresby amerického výtvarníka Alexandra Rudinského. Z kníh vystavíme popri ukážkach Kukučínovho diela zo SNK aj najvzácnejšie vydania prekladov M. Kukučína z cudziny, a to americký (anglický) preklad poviedok Seven Slovak Stories, vytlačený v roku 1980 v Ríme a prvú knihu M. Kukučína vydanú v Afrike. Preložená bola do starobylého etiópskeho jazyka amharčiny. Je zaujímavé, že vydavatelia použili na ich obálkach veľké farebné fotografie medzinárodnej sochy Kukučína od I. Meštrovića.

Nebude chýbať kuriózna vkladná knižka?
Áno, budeme exponovať i vkladnú knižku, ktorá nebola vystavená na občianske meno Matej Bencúr, ale na spisovateľský pseudonym Martin Kukučin. Matej Bencúr o jej existencii možno ani nevedel, hoci na nej boli uložené jeho skromné honoráre za niekoľko zväzkov Zobraných spisov. On osobne na ňu nič nevložil, ani z nej nikdy nevybral, lebo žil v Amerike. Napriek tomu sa vklady a výbery uskutočňovali za niekoľko rokov aj bez jeho podpisov. Posledný výber bol 7. novembra 1916, keď na vkladnej knižke ostalo len 11 korún a 62 halierov. Divácky príťažlivá bude pamiatka na manželku Mateja Bencúra – Pericu – jej kefa na šaty s pekným dizajnom. V expozícii aj v kinosále si bude možné pozrieť dokumentárny film o M. Kukučínovi ako aj iný vzácny historický film scenáristu Jozefa Dučáka o reštaurovaní Meštrovićovej sochy Kukučína i o jej inštalovaní a odhalení v Medickej záhrade hlavného mesta Slovenska.

Povinná literatúra má u mladých pachuť núteného čítania. Aký však nesie odkaz tvorba Martina Kukučína, ktorým môže osloviť súčasnú mládež?
Kukučín oslovoval a vždy bude oslovovať čitateľov u nás aj v zahraničí. Lenže veľa ľudí si nenachádza čas na čítanie. Najdôležitejšie je prebudiť už u detí a mladých zvedavosť a pritom dlhodobo pestovať ich návyky čítať. Ak je človek zvedavý, siahne aj za storočnými dielami. Kukučín môže pritiahnuť svojím osobitým štýlom, múdrou životnou filozofiou, láskavým humorom i podivne vtipne zašifrovanou iróniou nad neduhmi v ľudských charakteroch aj v spoločnosti. Nepoznám iného spisovateľa, ktorý by tak jemne kriticky a s láskou vedel ukázať hĺbky javov a pováh, vystihnúť ich pozitíva i negatíva. On nikdy nič nerobil len pre peniaze. Aj tým bude večne príťažlivý.

S tým súvisí posledná otázka. Stal sa Martin Kukučín inšpiráciou pre iných umelcov? Koho výrazne podnietil k vlastnej tvorbe?
Pravdaže inšpiroval mnohých umelcov. To je široká skoro nekonečná téma. Ozaj, koľko ľudí vie, že Kukučína si ctili nielen umelci, ale aj prostí sedliaci, aj lekári, aj bankári, aj pacienti, aj Čilský a Francúzsky Červený kríž, aj čilskí prezident s bratom, aj chorvátsky kráľ Petar I., aj slovenskí prezidenti, aj súčasní astronómovia… ktorí pomenovali po ňom novú objavenú hviezdu v kozme! Svieti nám všetkým. Aj tým, čo nepíšu a nečítajú, lebo Kukučínovo svetlo na nich odrážajú tí šťastnejší, na ktorých Kukučínovo svetlo už dopadlo prv. Kukučínovu filozofiu uplatňujeme v živote neraz i podvedome. Vážia si ho napr. aj cestovatelia, ba i obyčajní turisti, ktorí putujú po jeho stopách, napr. do Prahy, Rjeky, Splitu, na Brač, do Dalmácie, na Čiernu Horu, do Dubrovníka, Boky Kotorskej, do Santiaga v Čile, Punta Arenas, Patagónie, k jazeru Lago Argentino, pod Kordillery... Ktovie, či sa raz nenájdu aj cestovatelia, ktorí si pôjdu pozrieť Kukučínovu hviezdičku do kozmu, aj keby bola hocako malá a nehostinná...
Príďte spoznať doteraz nezverejnené zaujímavosti o spisovateľovi na jubilejnú výstavu Literárneho múzea. Tešíme sa na stretnutie!
Za rozhovor ďakuje Zuzana Stančíková.

Tri odysey Martina Kukučína
Kedy: 20. december 2019
Kde: Galéria literatúry a umenia Literárneho múzea SNK, Martin

Trvanie: 9. máj 2020

Architektonicko-výtvarné riešenie a grafická realizácia výstavy Juraj Ondreas a David Kalata

Autorská koncepcia výstavy, katalógu a programu, kurátor Literárneho múzea – Mária Rapošová

Exponované zbierky z fondov Literárneho múzea SNK Martin

Slovenského národného múzea Martin

Literárneho informačného centra Bratislava

Použité fotografie a informácie z Literárneho múzea SNK Martin

z Literárneho archívu SNK Martin

od rodiny Rudinských z USA i zo Slovenska

od Márie Galanovej a jej známych z USA i z Kanady

od mesta Pukanec a jeho historikov