SLOVENSKÁ NÁRODNÁ KNIŽNICA

Pozrite si vzácnu knižnicu Michala Rešetku online

Martin, 4. septembra 2014 – S príchodom školského roku si pripomínane 220. výročie narodenia jedného z najvýznamnejších slovenských národných buditeľov a zakladateľa prvej národnej slovenskej knižnice Michala Rešetku (2. septembra 1794 – 9. mája 1854).

„Rešetkova knižnica spolu s knižnicou Martina Hamuljaka tvoria základ fondov dnešnej Slovenskej národnej knižnice. Rešetka bol zberateľom a vydavateľom slovenských kníh, kázní a literárnych rukopisov. Celý život zbieral najmä slovenskú tlačenú a rukopisnú literatúru, ktorú využíval nielen on. Knihy často požičiaval každému, kto mal záujem ich čítať a študovať. A preto v súlade s Rešetkovým postojom, že knihy majú slúžiť ľuďom, ich SNK ako základný kameň svojej zbierky sprístupňuje širokej verejnosti online vďaka národnému projektu Digitálna knižnica a digitálny archív," uviedla generálna riaditeľka SNK Katarína Krištofová.

Vzácna Rešetkova knižnica - nech sa páči vstúpte 

Jeho knižnica sa pôvodne volala Bibliotheka Uhro-Slowenská Michala Ressetku. Od počiatku bola verejnou a Rešetka ju budoval ako stredisko všestrannej výchovy slovenského ľudu. Len v období medzi rokmi 1820 - 1841 Rešetka požičal 2244 kníh rôznym čitateľom. Knihy kolovali z ruky do ruky, preto niet divu, že časť zbierky sa roztratila už počas jeho života. Pomocou svojej knižnice sa Rešetka snažil ľud vychovávať a vzdelávať. Aj keď sám bol bernolákovec, veľmi úzko spolupracoval aj so štúrovcami. V jeho knižnici študovali tak katolíci, ako aj evanjelici, čo na začiatku 19. storočia tiež nebolo zvykom.

Predstavitelia slovenského národa sa preto už v polovici 19. storočia, rozhodli získať ju ako základný stavebný kameň matičnej bibliotéky. Zatvorenie Matice slovenskej, ako aj 37 neustále sťahovanie fondu spôsobilo poškodenie, ničenie a roztratenie Rešetkovej zbierky. „Našťastie si Rešetka každú knihu pedantne označil svojim vlastným exlibrisom. Ten je dostatočne nápadný, a tak sme mohli v Slovenskej národnej knižnici zrekonštruovať aspoň časť pôvodnej Rešetkovej knižnice podľa jej dvoch známych katalógov. Po rekonštrukcii dnes s určitosťou vieme o 133 knihách, ktoré sú označené Rešetkovým exlibrisom. Väčšina z nich sa nachádza vo fonde Slovenskej národnej knižnice v Martine," vysvetlila riaditeľka Odboru správy historických knižničných dokumentov a fondov (HKD a HKF) SNK Janka Cabadajová.

Podobizeň Michala Rešetku, sign. SR 24/1 LA SNK

A čo tvorí Rešetkovo dedičstvo? Najviac tlačí vo fonde pochádza z 18. a 19. storočia a v zrekonštruovanej časti fondu prevláda najmä náboženská literatúra. V menšom počte sú zastúpené jazykoveda, učebnice, prírodovedné diela, filozofia, biografia a geografia, dokonca tu nájdeme aj prácu z fyziky. Zaujímavé sú diela krásnej literatúry, histórie a hlavne staré kroniky, napr. Kronika o Perytonovi, Přikladná kronika o velmi trpělivé pani Kryzeldě..., alebo Mravná kronika o sedmi mudrcých. Všetky vydané v Skalici. K zaujímavým titulom patrí aj Komenského Orbis pictus, vydaný v Prešporku 1820.

„Rešetkovým cieľom bolo predovšetkým zbieranie slovacík. V knižnici prevládajú územné slovaciká. Najviac tlačí pochádza z tlačiarní v Trnave a Skalici, ale nájdeme tu aj knihy vytlačené v Bratislave, Žiline, Levoči, Banskej Bystrici a Košiciach. Z jazykového hľadiska najviac tlačí bolo v slovenskom a českom jazyku, ale nechýbajú ani latinské, nemecké a maďarské tlače," vysvetlila K. Krištofová. Doplnila tiež, že súčasťou knižnice sú aj dva rukopisy s Rešetkovým exlibrisom, ktoré sú uložené v Literárnom archíve SNK v Martine.

Diela z jeho knižnice sa stali podkladom pre vznik viacerých významných diel slovenskej literatúry. Napríklad Chrástekových Dejín reči a literatúry slovenskej, na ktorých sám pracoval, boli aj materiálom pre vznik práce J. M. Hurbana Slovensko a jeho život literárny. Z Rešetkovej slovenskej knižnice čerpali námety na články Hurban do Slovenských Pohľadov, Radlinský do časopisu Cyrill a Method, poznal ju aj Ľudovít Štúr. Rešetkovou zásluhou vyšli aj mnohé známe diela, ako Gavlovičova Valaská škola mravuv stodola, Kázne príhodné a iné.

Celý článok nájdete na adrese: http://dikda.eu/k-pramenom-snk-michal-resetka

Projekt Digitálna knižnica a digitálny archív, spolufinancovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF), sprístupňuje verejnosti zdigitalizované diela, na ktoré sa už nevzťahuje autorskoprávna ochrana, teda ktoré sú z pohľadu autorských práv voľné. Môže sa tak stať po uplynutí 70 rokov od smrti ich autorov.

Mgr. Zuzana Stančíková, PhD.
manažérka publicity DIKDA, zastupujúca hovorkyňa