Kaštieľ Brodzany
Objekt, v ktorom od roku 1979 sídli Slovanské múzeum A. S. Puškina, bol postavený pravdepodobne v 14. storočí ako jednoduchá kúria v Brodzanoch pri Partizánskom. V roku 1669 bola kúria prestavaná na renesančný kaštieľ, ktorý v 19. storočí vlastnil rakúsky diplomat Gustav Friesenhof, pôsobiaci na cárskom dvore v Rusku.
Od roku 1844 tu žil spolu s manželkou Natáliou Ivanovnou Zagriašskou a synom Gregorom, ktorý sa neskôr stal spoluzakladateľom Matice slovenskej (1863) a organizoval aj finančnú zbierku na dostavbu prvej budovy Matice slovenskej v Martine - dnes sídlo Literárneho múzea SNK.
Kaštieľ v Brodzanoch na historickej fotografii z 19. storočia a ako areál Slovanského múzea A. S. Puškina v súčasnosti
Po smrti manželky Natálie, sa Gustáv Friesenhof v r. 1852 oženil so švagrinou vtedy už nebohého básnika A. S. Puškina Alexandrou N. Gončarovovou. Kaštieľ v Brodzanoch tak začala navštevovať aj vdova po A. S. Puškinovi - Natália Nikolajevna Puškinová - Lanská s ich deťmi a druhým manželom Lanským.
Rodinné väzby na najväčšieho ruského básnika tak v Brodzanoch vytvorili podnetné prostredie pre rozvoj literárnych a kultúrnych aktivít, ktoré rozvíjala aj dcéra Gustava a Alexandry - Natália von Oldenburg. Táto vzdelaná žena s neobyčajnou charizmou, dala okolo kaštieľa vysadiť park so vzácnymi drevinami, v neďalekom lese vybudovala kaplnku s rodinnou hrobkou (1895) a letohrádok (1911), kde sa schádzali jej priatelia – umelci.
Park pri kaštieli v Brodzanoch - areál Slovanského múzea A. S. Puškina
V múzeu A. S. Puškina je umiestnená literárno-múzejná expozícia slovensko-ruských literárnych a kultúrnych vzťahov.
Z pohľadu návštevníkov jedinečná najmä preto, že nesleduje vývin iba jednej národnej literatúry, ale na komparatívnom princípe reflektuje vývin slovenskej literatúry v kontexte širších slovensko-ruských i slovansko-slovenských vzťahov od najstarších čias až po 20. storočie.