SLOVENSKÁ NÁRODNÁ KNIŽNICA

Myšlienka založenia Slovenskej národnej knižnice sa utvorila v prvej polovici 19. storočia ako snaha o zhromaždenie a zachovanie kníh a knižných zbierok, ktoré sú kultúrnym fenoménom národa a sú dokladom o jeho bytí a žití, o dejinách, etnicite, kultúre, filozofii a duchovnej podstate národa.

K nositeľom myšlienky založenia národnej knižnice na Slovensku patrili v tom čase nepochybne Michal Rešetka a Martin Hamuljak.

Medzi knižničnými fondmi SNK má tak osobitné miesto a význam prvá rozsiahla "čisto slovenská knižnica", ktorú budoval od roku 1820 Michal Rešetka (čitateľom ponúkame jej digitalizovanú podobu na www.dikda.eu), i knižná zbierka obsahujúca približne 3 tisíc zväzkov kníh, rukopisov, obrazov a rytín, ktorú druhý menovaný – Martin Hamuljak, odkázal budúcej celonárodnej ustanovizni. Toto želanie zberateľa sa zrealizovalo v plnom rozsahu založením Matice slovenskej roku 1863. Tá vykonala v 60. - 70. rokoch 19. storočia zakladateľské dielo v zhromažďovaní tlačených, rukopisných, obrazových, muzeálnych a iných zbierok o dejinách a kultúre slovenského národa. V takejto koncepcii knižnica Matice slovenskej, budovaná v rokoch 1863 – 1875 najmä z darov jednotlivcov reprezentovala prvú slovenskú národnú knižnicu s počtom 10-tisíc zväzkov. Zrušením Matice slovenskej v roku 1875 zostali zbierky uložené v matičnej budove v Martine (dnes sídlo Literárneho múzea SNK). Začiatkom 20. storočia začali „cestovať“. Časť z nich bola prevezená do Nitry a čiastočne do Széchényiho knižnice v Budapešti. Na Slovensko sa vrátili až v rokoch 1940 – 1943.

Po obnovení činnosti Matice slovenskej v roku 1919, ktorá pokračovala v budovaní svojej Bibliotéky, sa rozsiahla knižnica Muzeálnej spoločnosti spojila s matičnou Bibliotékou. Vznikol tak základ zhruba 100-tisícovej reprezentatívnej národnej knižnice Slovákov, umiestnenej v novopostavenej budove Matice slovenskej v Martine (1927). Od polovice 30. rokov 20. storočia sa zhromažďujúce podnety na založenie a vybudovanie oficiálnej národnej knižnice premenili v skutočnosť, a to 1. mája 1941. Vznikla Slovenská národná knižnica, ktorá obsiahla vtedajšiu zbierku matičnej Bibliotéky a zároveň aj fond Literárneho archívu Matice slovenskej. V tomto čase už kombinovaná zbierka kníh a dokumentov obsahovala zhruba 428 tisíc zväzkov. Tím knihovníkov, ktorý sa o fond staral, viedol od roku 1938 bibliotekár, archivár a kultúrny historik Anton Augustín Baník.

Nová éra knižnice. I tak možno charakterizovať postavenie sídelnej budovy Slovenskej národnej knižnice v rokoch 1964 – 1975, čisto pre účely knihovníkov. Hneď sa stala dominantou mesta Martin v časti Hostihora.

Na základe Zákona NR SR č. 183/2000 Z. z. o knižniciach z 12. mája 2000 sa Slovenská národná knižnica odčlenila od Matice slovenskej a stala sa samostatnou štátnou kultúrnou ustanovizňou. Zavŕšila sa tak snaha o formovanie a realizáciu myšlienky jednej národnej knižnice. Slovenská národná knižnica od 1. júla 2000 spravuje, ochraňuje a sprístupňuje dnes už spolu 5 miliónov dokumentov (knižničných jednotiek, jednotiek rukopisov, obrazových, biografických dokumentov a materiálov). Pri porovnaní 10-tisícového zbierkového fondu Matice slovenskej z roku 1875, považovaného za základ národnej knižnice, s dnešnými číslami fondu Slovenskej národnej knižnice, ide o obrovský nárast. Postavenie a úlohy Slovenskej národnej knižnice v knižničnom systéme SR upravuje legislatíva.

Slovenská národná knižnica ako vrcholná knižničná ustanovizeň Slovákov je dnes súčasťou siete národných knižníc Európy (CENL) i sveta (IFLA).