SLOVAK NATIONAL LIBRARY

Od nepamäti sa ľudia snažili zachytiť svoje spomienky a dané okamihy – na stenu jaskyne,  papyrus, na kožu či plátno. Ale len pred necelými 200 rokmi ich dlhodobé pokusy a poznatky priviedli k vynálezu, ktorý verne zachytil daný okamih na nosiči. Na takom,  ktorý si mohli zavesiť doma na stenu, či uchovať v albume a vrátiť sa k nemu aj po rokoch. Kniha Od dagerotypie po modernú fotografiu, ktorá vyšla vo Vydavateľstve SNK, vás prevedie našimi zbierkami fotografií od najstarších typov.

Hoci najstarším spôsobom zachytenia obrazu na nosiči je tzv. heliografia (1826), história komerčne využiteľnej fotografie sa začala písať až v roku 1839, kedy L. Daguerre prišiel s nápadom zachytiť pozitívny obraz na postriebrenej medenej doštičke. „Slovenská národná knižnica uchováva vo svojom Literárnom archíve aj fotodokumenty, ktoré odzrkadľujú vývoj fotografických techník od najstarších čias. A práve táto kniha predstavuje veľmi atraktívnou formou hlavné míľniky a objavy svetovej fotohistórie na konkrétnych príkladoch z našich zbierok.“ hovorí Katarína Krištofová generálna riaditeľka SNK.

Prvé fotografie

Dagerotypia bola novinkou a veľmi rýchlo sa stala slávnou. Problematická však bola dlhá doba expozície – fotografovaná osoba musela pózovať bez pohnutia približne pol hodinu. Nečudo, že sa v tom čase používali počas pózovania rôzne držiaky hláv, rúk a nôh. Okrem toho, výrobcu fotografie ohrozovali ortuťové výpary. A nebolo možné vytvoriť kópiu záberu, takže každá fotografia bola originál, čo zas na druhej strane – teraz zvyšuje jej hodnotu. „Išlo o pomerne drahú záležitosť a keďže sa dagerotypy dali vyrobiť len v jednom exemplári, hľadali sa nové spôsoby výroby fotografií“ vysvetľuje Mária Valová, odborníčka na staré techniky fotografovania v SNK a zároveň autorka knihy.

Panotypie
Sú veľmi náročné na ochranu. „Nosičom záberu je čierne voskované plátno alebo koža, takže panotypie sú veľmi náchylné na poškodenie“, hovorí M. Valová. Na plátne sa nechali zvečniť medzi inými aj botanik Ľudovít Medzihradský, národný buditeľ Ctiboh Zoch, panotyp na koži zachytáva napríklad buditeľa Samuela Nováka.

Ferotypie
Táto technika patrí k lacnejším, čo ju urobilo dostupnou pre širokú verejnosť. „Ide o proces, ktorého výsledkom je obraz, zachytený na čiernom lakovanom plechu.“ uviedla M. Valová. Stala sa obľúbenou najmä na jarmokoch a púťach. V Paríži to využil v roku 1904 aj Milan Rastislav Štefánik – ako vidno na zábere s českými umelcami sochárom Bohumilom Kafkom a maliarom Ludvíkom Strimplom.

Štefánikovu tvár zdobí trendová briadka a veselý úsmev mu nechýbal ani v časoch najväčších finančných suchôt.

Fotografie na papieri

Pre rozvoj fotografie bolo veľmi dôležité zmeniť nielen techniku ale aj nosič záberu a možnosť získať z jedného záberu niekoľko kópií (t.j. mať negatív a kópie). Začal sa používať papier – jednovrstvový i viacvrstvový. „Veľký význam pre rozvoj fotografie mal objav tzv. kalotypie (neskôr slaný papier). Jej výroba bola lacnejšia ako dagerotypia a umožňovala tvoriť ľubovoľné množstvo kópií. V histórii fotografie sa dospelo k ďalšej – papierovej podložke, vyhotovovali sa fotografie na papieri jednovrstvové, dvojvrstvové a trojvrstvové,“ spresnila M. Valová.

Kolorovaný kalotyp na slanom papieri J. M. Hurbana od Anastasa Jovanovica z roku 1849. 

Kniha Od dagerotypie po modernú fotografiu ponúka na 40 stranách prierez dejinami fotografie od roku 1849 až po začiatok 80.rokov 20. storočia, kedy sa začala éra digitálnych fotoaparátov. Ako vieme, tie zachytia portrétovanú osobu, vec, či iba atmosféru aj 50 krát počas minúty a to bez potreby fyzického nosiča. Kniha stavia na obraze a čitateľovi ponúka stručne spísanú históriu fotografie, avšak o to bohatšie doloženú príkladmi zo zbierok Literárneho archívu SNK. Autorka veľmi jasne a prehľadne vysvetľuje rozdiely medzi fototechnikami, čo ich robí zrozumiteľnými aj pre technicky nie príliš zorientovaného človeka. Kniha je skvelým darčekom pre milovníkov fotografie ale aj histórie.