SLOVAK NATIONAL LIBRARY

Slovenská národná knižnica si v tomto roku pripomína 25. výročie samostatnej existencie a 50. výročie dokončenia stavby svojej sídelnej budovy na Hostihore v Martine. V rámci osláv týchto dvoch výročí pôjde o sériu vedeckých, odborných, prezentačných, vzdelávacích a umeleckých podujatí, ktoré sa uskutočnia 3. - 6. júna 2025 v Martine a vo Vrútkach.

3. jún 2025 o 12.30 h slávnostne otvoríme vo foyer výstavu Od prvých darcov po digitálnu knižnicu, ktorá mapuje históriu SNK, jej vývoj a zbierky od 19. storočia po súčasnosť. Výstava si návštevníci budú môcť pozrieť minimálne do konca leta. Program bude plynulo pokračovať v konferenčnej sále prezentáciou odborných pracovísk, vedeckej, edičnej činnosti, projektov a zámerov SNK generálnou riaditeľkou SNK Evou Augustínovou. Deň v našej knižnici zakončíme literárno – hudobným podujatím Aj básnici oslavujú, ktoré sa začne o 16. hodine. Okrúhle narodeniny totiž tento rok oslavujú aj spisovatelia Ondrej Nagaj a Peter Mišák.

Streda 4. jún 2025 sa od 9. do 15.hodiny bude niesť v znamení Dňa otvorených dverí v sídelnej budove. Okrem komentovaných prehliadok sa návštevníci môžu tešiť na ukážky našich vzácnych dokumentov, ktoré výnimočne nich vyberieme – napríklad najstaršie pergameny, rukopis slovenskej hymny z r.1844  Ponad Tatrou blýska, zatykač na J. M. Hurbana, M. M. Hodžu a Ľ. Štúra z r. 1848 ale i fotografie našich spisovateľov z rodinných albumov. Nuž a milovníci starých kníh sa môžu tešiť napríklad na najstaršie biblie či Bardejovský katechizmus – najstaršiu knihu, ktorá vyšla na území Slovenska v slovakizovanej češtine (rok 1581). POZOR, organizované skupiny je potrebné vopred nahlásiť: +421 907 814 631.
O 13.hodine sa v konferenčnej sále budeme tešiť na program venovaný 180. výročiu založenia literárneho časopisu Orol Tatranský.

Štvrtok 5. jún 2025 otvoríme pre verejnosť brány Konzervačného a digitalizačného centra vo Vrútkach. Naši kolegovia návštevníkom od 9. do 11. hod a od 13. do 17. hod vysvetlia a ukážu celý proces, ktorým prejde kniha od okamihu, kedy ju vyberieme z poličky až po chvíľu, kedy si ju prečítame v našej digitálnej knižnici vo svojom mobile. Okrem toho uvidia, ako sa odborne čistia a ošetrujú u nás knihy a dokumenty, ako im vieme vyrobiť ochranný obal na mieru. Naši šikovní reštaurátori ukážu rôzne techniky reštaurovania a starostlivosti o poškodené dokumenty rôznych typov a kolegovia v digitalizácii ukážu, ako sa dokumenty odborne skenujú a spracovávajú tak, aby tie skeny boli čitateľné, vysoko kvalitné a dalo sa v nich vyhľadávať.
POZOR: Organizované skupiny je potrebné vopred nahlásiť: libusa.hluskova@snk.sk

V piatok 6. júna 2025 o 14. hod nezmeškajte historický sprievod mestom od Kostola sv. Martina až po Memorandové námestie a od 19. do 22. hodiny večerný koncert na pešej zóne.

Slovenská národná knižnica so svojim fondom 5,34 milióna knižničných jednotiek sa medzi európskymi knižnicami radí k stredne veľkým. Vekovo ju však radíme medzi najmladšie, pretože ako samostatná inštitúcia oficiálne vznikla 1. júla 2000, keď vstúpil do platnosti Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 183/2000 o knižniciach a na jeho základe sa Slovenská národná knižnica stala samostatnou štátnou rozpočtovou organizáciou v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Myšlienky na založenie národnej knižnice Slovákov však siahajú oveľa hlbšie, a to minimálne do roku 1820, a sú úzko späté s Michalom Rešetkom. Skromnému kňazovi sa vtedy vo veľmi prostých podmienkach podarilo založiť knižnicu, ktorá mala už v čase svojho vzniku atribúty národnej knižnice - slúžiť verejnosti a zachrániť slovenské knihy pre budúce generácie.

Sídelná budova Slovenskej národnej knižnice bola postavená v rokoch 1964 až 1975 patrí k dominantám mesta Martin. Je 42 m vysoká a 110 m dlhá, má 14 podlaží a jej interiér i exteriér je dodnes objektom záujmu nielen laickej verejnosti, ale aj odborníkov na dizajn a architektúru. Postavená bola podľa projektu architektov Dušana Kuzmu a Antona Cimmermana s použitím vtedy nových konštrukčných technológií a materiálov. Metóda zdvíhaných stropov bola v tom čase veľmi progresívna a vďaka tomu sa knižnica stala prvou budovou v Československu, ktorá bola postavená touto jedinečnou technikou. Vnútro i vonkajší areál formovali svojimi dielami významní slovenskí výtvarníci – napr. Jozef Kostka, Fraňo Štefunko, Vincent Hložník, Vladimír Kompánek, Milan Laluha či Elena Bellušová.

Tešíme sa na vás!