Slovenské voľby ako ich nepoznáme
Martin, 2. marca 2016 - Aké jednoduché je v dnešnej dobe voliť – môžu muži, ženy, chudobní i bohatí, volí sa väčšinou pár metrov od domu, ba dokonca na požiadanie príde urna za voličom. Nik nevie, kto koho volil, takže vinu na výsledku nesie celý kolektív. Politických strán a kandidátov sú plné bilboardy so sladkými úsmevmi na tvárach.
Hlasy sa „vážili"
Sladké reči a medové motúzy ťahali politici svojim potenciálnym voličom popod fúz aj v minulosti. Ba ešte skôr. „V Slovenskej národnej knižnici sa nachádza množstvo dokumentov a literatúry s volebnou tematikou. Vďaka Digitálnej knižnici SNK ich dnes môžeme sprístupňovať verejnosti v digitálnej podobe, rovnako ako státisíce ďalších dokumentov. Už z roku 1497 pochádza cenný fragment drevorezu s nemeckým textom z politického letáku Sebastiana Branta, ktorý pojednáva o politike cisára Maximiliána I. Ide o jeden z dvoch doteraz známych exemplárov tohto autora na svete," hovorí generálna riaditeľka Slovenskej národnej knižnice (SNK) Katarína Krištofová. V 15. storočí bol najvyšším zákonodarným orgánom v monarchii dvojkomorový uhorský snem. V jednej komore rokovala vysoká šľachta a úradníci kráľovskej kancelárie, v druhej stredná šľachta a zástupcovia slobodných kráľovských miest. Hlas vyššieho šľachtica bol dôležitejší – teda mal väčšiu váhu – ako hlas stredného šľachtica.
Najstarší dochovaný politický leták u nás – kritika na vládu. Fragment drevorezu s bájnymi zvieratami a psami, s nemeckým textom pochádza z Brantovho politického letáka. Prvý exemplár sa nachádza v Halle, kde bol súčasťou prvotlače s dielom Jacoba de Voragine Legenda aurea Nürnberg 1496.
Voľby bohatých mužov
Voľby do Uhorského snemu sa začali konať pravidelne až v rokoch 1865 – 1910. Volebné právo mali len tí muži nad 20 rokov, ktorí boli majetní a vzdelaní, alebo mali dostatočné ročné príjmy z prenájmu pozemkov alebo kapitálu. Bez ohľadu na majetky aj všetci mešťania, notári, učitelia, kňazi, lekári, inžinieri a členovia Uhorskej učenej spoločnosti. Ženy, samozrejme, nemohli voliť ani byť volené. Samotná volebná kampaň tiež nebola lacnou záležitosťou. V roku 1907 si advokát Milan Ivanka požičal od Andreja Halašu 6 000 zlatých, aby mohol banke splatiť 6 500 zlatých, ktoré potreboval na svoju volebnú kampaň do uhorského snemu.
Aby nemohli veriť v hocičo
Z volebného programu Ľudovej strany z roku 1895 sa dozvedáme, že v spoločnosti rezonovala otázka slobody vierovyznania. „Nuž to, že každý môže veriť, čo sa mu páči, čoby hneď k.p. i dáku z mede uliatu figúrku, alebo dákeho egyptského vtáka, alebo keby i naše kavky, vrany držal za Pána Boha a začal sa im klaniať; takéto náboženstvá teraz už práve tak bude ten zákon ochraňovať, ako sväté náboženstvo pána Ježiša Krista," píše sa na strane 20.
Ako vyzerali "seriózne volebné programy" politických strán v neskoršom období i ako politiku prezentovali literárne diela či satirické časopisy, sa dozviete z dokumentov Slovenskej národnej knižnice na adrese:
http://dikda.eu/slovenske-volby-ako-ich-nepozname/
Mgr. Katarína Mažáriová
hovorkyňa