SLOVAK NATIONAL LIBRARY

Najnovšie archeologické objavy v Turci, nové techniky, ktoré archeológovia používajú pri svojej práci ale aj pokuty a výška trestu, ktorá hrozí vykrádačom nálezísk. Aj o tom bolo ďalšie podujatie Tajomstvá archeológie Turčianskej kotliny, ktoré patrí do série Kultúra na kopci. O výsledky svojej práce, nové objavy i tipy kam na výlet po turčianskych hradiskách sa s nami podelili archeológovia Milan Horňák a Martin Furman.

„Keď som v roku 1998 začínal študovať archeológiu, poznali sme v Turci šesť hradísk, dnes vieme o viac ako 50 hradiskách. Datujeme ich prevažne do 1. storočia p.n.l, kedy v Turci žila žil ľud púchovskej kultúry, ktorý udržiaval rozvinuté obchodné kontakty s Keltami. Na hradiskách sa našlo veľké množstvo artefaktov, ktoré vypovedajú o vysokej úrovni šperkárstva, o rozvinutej remeselníckej činnosti, a taktiež o intenzívnom poľnohospodárstve,“ uviedol Milan Horňák, ktorý spolu so svojim tímom objavil vyše 20 zo spomenutého počtu hradísk.
 

Návštevníci podujatia sa však dozvedeli aj o ďalších objavoch, napríklad o novom archeologickom nálezisku v Turci z obdobia staršej doby kamennej alebo o keltských minciach veľkobystereckého typu, ktoré sa našli v Mošovciach. Stále sú však v Turci aj neprebádané oblasti: „Napríklad od Turčianskych Kľačian až po Šútovo bol kedysi vojenský priestor, takže žiadny výskum ani prieskum sa tam nemohol robiť,“ doplnil martinský rodák M. Horňák. Aj napriek tomu, že dnešná technika je vyspelá, stále existujú dôvody, prečo je lepšie neodkrývať všetky náleziská: „Pred 20 rokmi bola populárna hlavne tzv. rádiokarbónová metóda datovania veku artefaktu. Dnes sa využívajú izotopové stronciové analýzy, ktoré dokážu do určitej miery z malého fragmentu napr. ľudského zubu rekonštruovať život človeka. O ďalších 30 rokov budú oveľa účinnejšie metódy, ktoré ďalšia generácia úplne inak využije, pretože ich bude zaujímať niečo úplne iné ako nás. Preto si myslím, že nie je zodpovedné vykopať dnes všetko,“ dodal s úsmevom známy (nielen turčiansky) archeológ Horňák.
 

Samozrejme, ak ich nepredbehnú detektoristi, ktorí „šafária“ v každom regióne. „Sú aj v Turci, vieme o nich a nie raz sa stane, že príde na miesto archeológ a zistí, že nebol prvý... Z mnohých zdrojov máme informácie, že sa potom artefakty predávajú na burzách, resp. sú už v súkromných zbierkach na Slovensku a zahraničí“ vysvetlil Martin Furman z Krajského pamiatkového úradu v Žilne. Nie všetci to však robia pre peniaze: „Pre niektorých je to vášeň z objavovania. Nepotrebujú s nálezmi obchodovať, ani ich vlastniť,“ zdôraznil M. Furman. A práve s takými detektoristami si vedia predstaviť spoluprácu. „Ponúkame im možnosť podieľať sa na legálnych detektorových prieskumoch. Najprv však musia nám bezodplatne odovzdať svoje nálezy a podieľať sa s nami na presnej lokalizácii odovzdaných nálezov,“ dodal zástupca Krajského pamiatkového úradu v Žiline.
 

A čo treba robiť, ak by ste náhodou doma na poli vykopali poklad? Treba ho rozhodne nechať v zemi a zavolať na príslušný krajský pamiatkový úrad. „Len pri takomto postupe má nálezca nárok na nálezné vo výške 100% hodnoty nálezu, ktorú určí odborný znalec vybraný Pamiatkovým úradom Slovenskej republiky. V prípade, že nálezca nález vyzdvihne a oznámi to dodatočne, nálezné sa znižuje. Neplatí to samozrejme o nálezoch získaných prostredníctvom detektora kovov, keďže ide o trestný čine,“ dodal M. Furman. Pre odborníka je dôležité, aby videl celý nálezový kontext nájdeného artefaktu – kde presne sa nachádzal, ako hlboko bol v  zemi uložený, čo všetko sa v bezprostrednom okolí nachádza. „Pretože nálezca si nemusí všimnúť niečo, čo nepozná, no nám archeológom prinesie zásadné poznatky o charaktere nálezu,“ dodal M. Furman.