SLOVAK NATIONAL LIBRARY

Legenda medzi ilustrátormi, grafikmi, maliarmi či dizajnérmi – známa deťom ako aj dospelým. Originálne publikované, ale aj nikdy nepublikované diela Miroslava Cipára (*1935) ožívajú v Literárnom múzeu Slovenskej národnej knižnice medzi 6. novembrom a 1. decembrom 2019. Výstavu prišiel svojmu dlhoročnému priateľovi pomôcť otvoriť aj spisovateľ Ľubomír Feldek. 

V zbierkovom fonde Literárneho múzea SNK máme 1 342 ilustrácií Miroslava Cipára k 32 knižným titulom. Približne jednu pätinu z nich daroval múzeu majster Cipár v roku 1974 a 1985. „Medzi našimi zbierkami nájdeme aj nepublikované varianty knihy Ľubomíra Feldeka Vyletela guľa z dela z roku 1968,“ zdôraznila Adriana Brázdová, jedna z kurátoriek výstavy. Zaujímavé je, že spomenutá kniha nikdy nevyšla. Hoci by sa mohlo zdať, že sa tak stalo z politických dôvodov, majster Cipár mal úplne jednoduché vysvetlenie: „S Ľubom sme si vymysleli, že cez celú knihu bude vyrezaný kruh – a v Československu sme vtedy nenašli tlačiareň, kde by to vedeli vyrobiť.“

V tom čase už boli uznávanou autorskou dvojicou. Ich prvou spoločnou knihou bola Hra pre tvoje modré oči, ktorú Feldek napísal v roku 1957. Celý jej náklad bol však z politických dôvodov v roku 1959 zošrotovaný a uchovalo sa len skutočne pár exemplárov. „Kniha je o to je slávnejšia. Myslím si, že keď sa tu tak stretávame v roku 2019, môžeme si povedať, že deviatka je také významné číslo aj pre naše priateľstvo, ale aj osobne pre Mira Cipára. On sa totiž ženil v roku 1959 – čiže koncom roka uplynie 60 rokov, odo dňa, kedy si vzal za manželku svoju Vilmu,“ vysvetlil situáciu Ľubomír Feldek, ktorého sme v Literárnom múzeu SNK naposledy privítali pred troma rokmi na vlastnej výstave. Dodal, že všetky knihy, ktoré jeho priateľ a bývalý spolužiak ilustroval, „zilustroval perfektne a dúfajme, že tú poslednú ešte len bude ilustrovať,“ usmial sa Ľ. Feldek.

                                                           Vzácnu knihu Hra pre tvoje modré oči priniesol dvojici ukázať aj tento pán.

Výstava v Literárnom múzeu SNK veľkým i malým návštevníkom približuje Cipárove diela z rokov 1962 až 1984, nechýbajú medzi nimi ani známe detské postavičky, ktoré si pamätá niekoľko generácií - Joško Mrkvička, Osmijanko, či Mirko Fazuľka. Úplnou samozrejmosťou je aj Malá zlatá brána (Mária Ďuríčková, Mladé letá 1978), ktorá je snáď Cipárovou najznámejšou. Rodičia dnešných detí teda môžu vziať potomkov na výstavu a ukázať im hrdinov svojej mladosti, a to rovno originály ilustrácií, napríklad Osmijanko rozpráva 8x8=64 nových rozprávok, Chlapec maľuje dúhu od Milana Rúfusa, 5 x Botafogo od Ľubomíra Feldeka, či Hrdinský zápisník od Kláry Jarunkovej. 

Za ilustrátorskú tvorbu získal majster Cipár množstvo domácich i zahraničných ocenení, medzi najvýznamnejšie patria Plakety BIB z niekoľkých ročníkov súťaže, zlatá medaila na IBA Lipsko z roku 1982, Cena Ľudovíta Fullu (1979) a viaceré uznania v súťaži Najkrajšie knihy Slovenska, naposledy za ilustrácie knihy Faust (2018). Jeho zatiaľ posledným ocenením bola Cena Poštovej banky 2019 za originálny a mimoriadny prínos do ilustračnej tvorby. Ako sa na vernisáži sám vyznal, umelecké inšpirácie čerpá z vlastného života, zo života našich predkov ale aj zo súčasného umenia: „Ilustrujem všetko, čo sa mi dostane do rúk – pre deti i pre dospelých, historickú tému i zo súčasnosti. Niektoré knihy sa ilustrujú ľahšie, iné idú pomalšie.“

Hoci pôvodne v rokoch 1955 – 1961 vyštudoval grafiku a monumentálnu maľbu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u profesorov Vincenta Hložníka a Petra Matejku, začínal ako grafik. „Prvé objednávky som dostal už ako študent, čiže som ilustroval. A potom, ako perpetum mobile, len čo som odovzdal jednu zákazku, už bola nová objednávka a znova a znova dokola. Až som zrazu zistil, že som sa stal ilustrátorom. A že som zabudol na to, že som monumentálny maliar,“ vrátil sa do histórie M. Cipár, ktorý sa pri genéze svojho rodu dopátral do Turca a na cintoríne v jednej malej obci našiel o tom aj doklad: „Starý otec môjho starého otca z otcovej strany sa ako plátenkar z Polerieky vydal na Kysuce predávať plátno. Tu sa zaľúbil do Kysučanky, ktorú si vzal a, ako zvyknem veľmi zjednodušene povedať - z plátenkára stal sa drotár a z luterána katolík.“
 

Miroslav Cipár ilustroval vyše 350 kníh, dotváral detské časopisy Včielka, Zornička aj Slniečko a vytvoril vyše tri stovky logotypov, ktoré sa používajú dodnes. Napríklad aj logo BIB, ktoré propaguje Bienále ilustrácií Bratislava po celom svete.Výstavu Miroslav Cipár – Ikony slovenskej ilustrácie pripravilo Literárne múzeum a Agentúra SIGNUM a v Literárnom múzeu potrvá od 5.11.do 1.12.2019.