Leto v Literárnom múzeu SNK: Ich domovinou bol jazyk
Martin – Srdcom Slováci, ale predsa sa z určitých dôvodov, po ťažkom rozhodovaní natrvalo usadili v cudzine. Aj napriek tomu ostali verní rodnej reči i krajine, kde sa narodili. Literárne múzeum SNK si vo svojich priestoroch pre vás pripravilo sériu podujatí na letné podvečery, ktoré sa venujú výrazným postavám našej literatúry a diplomacie – Karolovi Strmeňovi, Rudolfovi Dilongovi, Jaroslave Blažkovej a Štefanovi Osuskému.
22. júla 2021 o 17. hodine sa budeme venovať Karolovi Strmeňovi (1921 - 1994), o ktorého tvorbe sa iný slovenský básnik a exulant Mikuláš Šprinc vyjadril, že je to „básnik, ktorý vie slzy v perly premeniť“. Obaja boli predstaviteľmi silnej katolíckej vlny, ktorá sa „prevalila“ svetom v 30.rokoch 20. storočia. Strmeň prvé básne publikoval v roku 1935 v časopisoch. Po nástupe komunizmu musel v roku 1945 emigrovať a domovom sa mu stal – po niekoľkých zastávkach – americký Cleveland. Jeho prínos do svetového kultúrneho dedičstva ocenili okrem Slovenska aj Francúzska republika a USA. Po odvysielaní krátkeho dokumentu z dielne Literárneho múzea SNK sa Peter Cabadaj, odborník na katolícku modernu, pozrie podrobnejšie na jeho tvorbu a jeho životné cesty a zmýšľanie predstaví literárny vedec doc. Augustín Maťovčík. Oživením besedy budú zhudobnené básne niektorých predstaviteľov katolíckej moderny a ukážky z poézie.
12. augusta 2021 o 17. hodine sa podrobnejšie zameriame na Rudolfa Dilonga (1905 - 1986), ktorému literárni kritici dali mnoho prívlastkov – napr. utajený mních, knieža básnikov, básnik uštipnutý slobodou, básnik stratenej slovenskej slobody. Svojou tvorbou sa považuje za najplodnejšieho slovenského básnika 20. storočia. My sme podujatie pomenovali „Zakliaty v legende“ – sám básnik sa niekoľkokrát štylizoval do pozície „prekliateho“, avšak ako o ňom napísal aj Július Paštéka, literárny vedec, „bol iba zakliaty v legende“. Po odvysielaní krátkeho dokumentu z dielne Literárneho múzea SNK sa Peter Cabadaj, odborník na katolícku modernu, pozrie podrobnejšie na jeho tvorbu a jeho životné cesty a zmýšľanie predstaví literárny vedec doc. Augustín Maťovčík. Oživením besedy budú básne niektorých predstaviteľov katolíckej moderny.
26. augusta 2021 o 17. hodine vám spolu s dramaturgičkou, scenáristkou a spisovateľkou Terezou Oľhovou predstavíme Jaroslavu Blažkovú (1933 - 2017). Podujatie sme nazvali Nylonový mesiac Jaroslavy Blažkovej, čo vychádza z názvu jej románu – psychologickej drámy, ktorá rieši rozorvané vzťahy dvoch mladých ľudí. A práve medziľudské a partnerské vzťahy je téma, ktorá spája obe spisovateľky, medzi ktorými je rozdiel niekoľkých generácií. Ale aby sme neostali len pri jedinom spojení, tým druhým je detská tvorba. Predstavenie najnovšej knihy Terezy Oľhovej pre deti, Posledný permoník, bude spestrením celého podujatia. O hudobný sprievod sa postará Eva Oľhová
09. septembra 2021 o 17.hodine sa pozrieme na politika a diplomata Štefana Osuského (1889 - 1973). Rodák z Brezovej pod Bradlom bol spolutvorcom Clevelandskej dohody a spolu s T. G. Masarykom, E. Benešom a M. R. Štefánikom patril ku spoluzakladateľom spoločného štátu Čechov a Slovákov, ktorý vznikol na troskách Rakúsko–Uhorska. Svojimi komplexnými informáciami o dianí v monarchii dokonca dokázal zmeniť názor amerického prezidenta Woodrowa Willsona (a tým aj celej Ameriky) na koncepciu usporiadania strednej Európy po I. Svetovej vojne. Politický režim po roku 1948 ho vytesnal z učebníc histórie a zo Štefana Osuského sa stal Zabudnutý diplomat. Spolu s M. R. Štefánikom, V. M. Palicom, V. S. Hurbanom, J. Slávikom Neresnickým, I. Krnom a J. Papánkom patril medzi tých, ktorí sa zapísali do zlomových udalostí našich i svetových dejín. Ich spoločné úsilie v boji za slobodu a demokraciu priblíži výstava „M. R. Štefánik a tí, čo ho nasledovali“. Súčasťou jej vernisáže bude prednáška riaditeľa Historického ústavu SAV PhDr. Slavomíra Michálka, DrSc. ktorý sa vo svojom vedeckom výskume venuje politickým vzťahom v druhej polovici 20. storočia a tiež osobnostiam československej zahraničnej politiky z radov Slovákov.