SLOVAK NATIONAL LIBRARY

Slovenská národná knižnica odkrýva cestou k jeho 200. výročiu narodenia najväčšie zaujímavosti z jeho osobného archívu

Martin, 28. novembra 2014 – Slovenská národná knižnica (SNK) zdigitalizovala v rámci projektu Digitálna knižnica a digitálny archív (DIKDA) jednu z iba dvoch existujúcich snímok Ľudovíta Štúra – dagerotyp členov Slovenskej deputácie u cisára Františka Jozefa I. v Olomouci z 20. marca 1849. Táto unikátna snímka sa nachádza v trezore Literárneho archívu Slovenskej národnej knižnice.

Jej zdigitalizovaním pokračuje SNK v príprave na budúcoročné 200. výročie narodenia Ľudovíta Velislava Štúra (28. 10. 1815 Uhrovec - 12. 1. 1856 Modra), kodifikátora spisovnej slovenčiny, jazykovedca, spisovateľa, učiteľa, novinára, poslanca uhorského snemu a nositeľa mnohých ďalších zvučných prívlastkov.

„V Literárnom archíve Slovenskej národnej knižnice sa nachádza množstvo vzácnych dokumentov týkajúcich sa života a tvorby Ľudovíta Štúra. Vďaka národnému projektu Digitálna knižnica a digitálny archív čitateľom ponúkneme tie najzaujímavejšie z nich v digitálnej podobe. Verejnosť tak napríklad môže porovnať rozdiel medzi jeho vernou podobou a romantickými maľbami a kresbami," uviedla generálna riaditeľka SNK Katarína Krištofová.

Dagerotyp zhotovili cisárski dvorní fotografi bratia Angererovci, pôvodom z Malaciek. Starší brat Ľudovít získal stredné a odborné vzdelanie vo Viedni a po štúdiách pôsobil ako lekárnik v Cisársko-kráľovskej správe liečiv. Portrétny fotografický ateliér si zriadil v roku 1857 vo Viedni, ale fotografovaniu sa venoval už predtým ako amatér. Ľudovít Angerer sa stal od roku 1860 dvorným fotografom cisára Františka Jozefa I. Ako jedného z najznámejších fotografov tých čias vzbudzovali jeho snímky veľký ohlas. Dagerotyp sa do zbierky Literárneho archívu SNK dostal zberateľskými chodníčkami z pozostalosti rodiny J. M. Hurbana.

Dagerotypia je prvá prakticky používaná komplexná metóda fotografovania. Moderná umelecká novinka však mala aj svoje odvrátené stránky. Jednou z nich bola dlhá doba expozície. Zostava slovenských predstaviteľov v roku 1849 musela sedieť a stáť bez pohnutia približne pol hodinu, na zmiernenie čoho slúžili rôzne držiaky hláv, rúk a nôh. Pri dagerotype išlo vždy iba o jeden originál bez možnosti rovnakej kópie. Táto technologická novinka však bola aj dosť nebezpečná – dagerotypistom pri vyvolávaní snímok hrozila otrava ortuťovými parami. Snímka sa po vyhotovení musela rýchlo usušiť a zaskliť.

SNK prináša od 28. októbra 2014 každý mesiac, po dobu jedného roka, až do výročia Ľudovíta Štúra zaujímavosti a perličky z jeho súkromného a profesionálneho života. Literárny archív SNK spravuje bohatý rukopisný osobný fond Ľudovíta Štúra obsahujúci:

• 452 jednotiek korešpondencie, prác, dokumentárneho materiálu a tlačí, a tiež
• 375 fotografií súvisiacich s jeho osobou a životom. Sú medzi nimi reprodukcie výtvarne stvárnených portrétov Ľ. Štúra od viacerých významných výtvarníkov, fotografie pamätných domov (rodný dom v Uhrovci a budovy, úzko späté s jeho životom), fotografie z národnobuditeľskej a kultúrno-organizačnej činnosti, ale aj fotografie náhrobného pomníka, pamätných tabúľ a pamätných pomníkov, odhalených na viacerých miestach na Slovensku i fotografie Pamätnej izby Ľudovíta Štúra v Modre, nechýbajú ani zábery zo spomienkových podujatí.

Priamy odkaz na článok: http://dikda.eu/patrame-po-skutocnej-podobe-ludovita-stura/

Našli by ste na dagerotypii Ľudovíta Štúra alebo ho poznáte iba z romantizujúcich portrétov ako napríklad z olejomaľby J. B. Klemensa, ktorej originál nájdete v Literárnom múzeu SNK?

Mgr. Zuzana Stančíková, PhD. 
hovorkyňa SNK, manažérka publicity DIKDA