SLOVAK NATIONAL LIBRARY

Martin, 24. apríla 2015 - Vedeli ste, že už v 5. storočí pred n. l. Anaxagora odsúdili na smrť, lebo neveril? Kacírsky vyhlásil, že Slnko je pravdepodobne oveľa väčšie ako Grécko. Ešte však nešlo o inkvizíciu, tá sa zrodila až v roku 1184. Jej najstrašnejšie obdobie sa začalo rokom 1487, keď vyšla príručka, ako viesť procesy s bosorkami.

„Kladivo na čarodejnice – takzvaná príručka ako viesť procesy s bosorkou, je kombináciou zbožnosti a fanatizmu viery, ľudskej nevedomosti, krutosti a zvrhlosti. Pre staré i mladé ženy, ba aj malé dievčatá to muselo byť strašných 300 rokov. Žiadna z nich si totiž nemohla byť istá, či doslova o pár dní neskončí ako bosorka na hranici. Pretože udať mohol hocikto hocikoho a vôbec nemusel mať dôkazy ani dôvod," hovorí riaditeľka Slovenskej národnej knižnice Katarína Krištofová k dielu, ktoré bolo zdigitalizované v rámci národného projektu Digitálna knižnica a digitálny archív (DIKDA) a nachádza sa na stránke www.dikda.eu. 

Kladivom na čarodejnice
Pôvodne mal inkvizítor vyhľadávať ľudí, ktorých myslenie a činy sa nezhodovali s učením katolíckej cirkvi. V roku 1231 pápež Gregor IX. vypracoval zákony a smernice pre inkvizíciu a jej vedenie zveril novozaloženému rádu dominikánov. Podozrivé osoby vyhľadávali, vypočúvali a dali svetskej moci na výkon trestu. Patrili medzi nich aj vedci, maliari a intelektuáli a, samozrejme, tzv. bosorky. V roku 1484 si inkvizítori Jakub Sprenger a Jindřich Institor (Krämmer) vymohli u pápeža Innocenta VIII. buluSummis desiderantes, ktorá povoľovala cirkvi použiť všetky zbrane na boj s čarodejnicami. Návodom na tento boj sa stala ich kniha Kladivo na čarodejnice (Malleus maleficarum, 1487). Bosoráctvo pokladá za „najťažší, najhroznejší a najodpornejší" a „mimoriadny" zločin, pri ktorého stíhaní a trestaní je nevyhnutné použiť aj mimoriadne prostriedky. Tragédiou je, že hoci kniha neobsahuje nijaké vedecké či hodnoverné dôkazy, celé stáročia ju používali ako základ pri identifikovaní bosoriek.

Inkvizítor sa zodpovedal iba sám sebe a Bohu. Držal sa hesla: Radšej nech zomrie sto nevinných ľudí, akoby mal uniknúť jediný kacír. Veril, že obvinený sa tvárou v tvár smrti skôr prizná a tak sa udávalo a mučilo a udávalo...

Pred inkvizičným tribunálom sa ocitli nielen čarodejnice a čarodejníci, ale aj slávni myslitelia Giordano Bruno a Galileo Galilei. Aké súdy nad nimi slávna inkvizícia vyriekla sa dočítate na portáli DIKDA, na adrese: http://dikda.eu/kladivom-na-carodejnice/

Kniha Malleus maleficarum alebo Kladivo na čarodejnice (vydanie z roku 1582) a ukážka mučenia na škripci (Jan Scherr: Čarodejnice a svatá inkvizice, 1910)

Celý článok nájdete na adrese: http://dikda.eu/kladivom-na-carodejnice/

Projekt Digitálna knižnica a digitálny archív, spolufinancovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF), sprístupňuje verejnosti zdigitalizované diela, na ktoré sa už nevzťahuje autorskoprávna ochrana, teda ktoré sú z pohľadu autorských práv voľné. Môže sa tak stať po uplynutí 70 rokov od smrti ich autorov.