SLOVAK NATIONAL LIBRARY

8. – 9. jún 2015, Bratislava, Slovenská republika - Pod záštitou ministra kultúry Slovenskej republiky Mareka Maďariča sa na Bratislavskom hrade konalo 5. Kolokvium knižnično-informačných expertov krajín V4+, ktorého hlavnou témou sú Knižnice v krajinách V4+ a perspektívy ich ďalšieho rozvoja do roku 2020. 

Stretnutie odborníkov z oblasti knižnično-informačných vied je zaradené medzi aktivity programu predsedníctva Slovenskej republiky vo Vyšehradskej skupine pre oblasť kultúry na obdobie 2014 – 2015. Organizátormi podujatia sú Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, Slovenská národná knižnica, Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici, Spolok slovenských knihovníkov a knižníc a Slovenská asociácia knižníc.

Diskusia odborníkov je rozdelená do 3 panelov:

PANEL 1  Knižnice a národné stratégie pre oblasť rozvoja vedy, kultúry a školstva do roku 2020

PANEL 2  Postavenie a vnímanie knižníc a knižnično-informačného pracovníka v spoločnosti.

PANEL 3  Pôsobenie, úlohy a vplyv profesijných knihovníckych združení v krajinách V4.

Obsahové zameranie
Problematika moderných informačných trendov a otázky ich vplyvu na budúcnosť knižníc
Nové služby knižníc vznikajúce expandovaním nových technológií
Cesty k dynamickému smerovaniu knižníc v zmysle národných stratégií rozvoja knižníc
Rola knižnično-informačného pracovníka a postavenie profesijných knihovníckych združení v krajinách V4+

Viac informácií na adrese: http://www.svkbb.eu/kolokvium

Generálna riaditeľka Slovenskej národnej knižnice Katarína Krištofová moderovala dopoludňajšiu diskusiu prvého dňa 5. kolokvia knižničnoinformačných expertov krajín V4+. 
Témou medzinárodného stretnutia odborníkov bol rozvoj knižníc do roku 2020. Ako povedala v úvodnom príhovore K. Krištofová: „Digitalizácia revolučným spôsobom mení a demokratizuje prístup verejnosti k zbierkam knižníc, mnohí o nej hovoria ako o „novej renesancii" či druhom Gutenbergovi. Digitalizovaný materiál a s jeho sprístupňovaním spojené nové možnosti a služby sa stávajú motorom inovácií nielen vo vzdelávaní, kultúre či kreatívnom priemysle, ale napríklad aj v cestovnom ruchu."

Panelová diskusia sa týkala knižníc a národných stratégií pre oblasť rozvoja vedy, kultúry a školstva do roku 2020. Stratégiu rozvoja slovenského knihovníctva na najbližších päť rokov s dôrazom na miesto, ktoré v ňom zaujíma SNK zhrnula Darina Janovská z Odboru služieb SNK. „Väčšina vyspelých krajín sveta zaznamenala v minulom období pokles počtu fungujúcich verejných knižníc a s tým súvisiaci pokles počtu výpožičiek a aktívnych používateľov, čomu sa nevyhlo ani Slovensko," zdôraznila v príspevku Janovská. Tento pokles súvisí aj s meniacim sa prostredím, ktorý charakterizuje nástup moderných informačných a komunikačných technológií. Ak chcú knižnice obstáť v takomto online

prostredí, musia prispôsobiť a rozvíjať informačnú a digitálnu gramotnosť svojich zamestnancov i používateľov, zlepšiť svoje technické vybavenie, podporovať prístup v knižniciach na internet, prezentovať sa cez weby a využívať výdobytky moderných technológií. Hoci priniesli neuveriteľné príležitosti na široké sprístupnenie kultúrneho a intelektuálneho dedičstva, uloženého v knižniciach, archívoch a ďalších pamäťových inštitúciách, ich všadeprítomnosť zmenila mnoho z toho, čo pretrvávalo desiatky či stovky rokov predtým.

„Podľa kvalifikovaných odhadov bude do roku 2020 vychádzať celosvetovo 75% všetkých titulov digitálne, pričom podiel analógových foriem bude postupne klesať. Budúcnosťou knižníc je preto plniť si svoje poslanie a širokej verejnosti poskytovať svoje služby podporujúce poznanie, vzdelávanie a kultúru v inovovanej podobe. Musí byť postavená na týchto tradičných funkciách, ale prispôsobená zmeneným podmienkam 21. storočia," vysvetlila riaditeľka SNK.

V diskusii odzneli ďalej príspevky týkajúce sa nových knižničných technológií v Poľsku, virtuálnej fonotéky v Čechách a vývoja knižničného systému v Maďarsku. Rakúska národná knižnica informovala o svojich víziách do roku 2025.

Polytechnická knižnica v rumunskom Temešvári predniesla príspevok o komunikácii s užívateľmi knižnice. Centrálna univerzálna vedecká knižnica Ruskej federácie sa prezentovala netypickým sieťovým programom pre knihovníkov „Čítajme Moskvu". „Komisia zhruba šesť mesiacov vyberala vhodné citáty, ktoré potom miestni pouliční umelci naniesli rôznymi technikami na najškaredšie priestory v meste. Doplnili ich svojimi umeleckými interpretáciami témy a QR kódmi. Takto sme „donútili" okoloidúcich, aby si prostredníctvom QR kódu prečítali určitý príbeh o danom priestore – ulici, parku, dome či rodine, ktorá v ňom žije. No a súbor týchto pouličných prejavov umenia a správnych citátov vlastne hovorí príbeh o našom meste," vysvetlil pointu projektu Andrej Lisickij Centrálnej univerzálnej vedeckej knižnice N. A. Nekrasova.

Diskutovalo sa však aj o moderných informačných trendoch a ich vplyve na budúcnosť knižníc, o nových službách knižníc, ktoré vznikajú zavádzaním nových technológií v knižniciach, smerovaní knižníc v zmysle národných stratégií rozvoja knižníc, role knižnično-informačného pracovníka a postavenie profesijných knihovníckych združení v krajinách V4.
Katarína Mažáriová 
manažér publicity DIKDA 
Oddelenie pre styk s médiami a verejnosťou

Príhovor generálnej riaditeľky SNK Kataríny KRIŠTOFOVEJ, členky CENL – Konferencie riaditeľov europskych národných knižníc, pri slávnostnom otvorení 5. Kolokvia knižnično-informačných expertov krajín V4+

Darina Janovská, riaditeľka odboru Služby SNK, predniesla príspevok Stratégia rozvoja slovenského knihovníctva na roky 2015 – 2020 a miesto Slovenskej národnej knižnice v nej v rámci panelu 1 Knižnice a národné stratégie pre oblasť rozvoja vedy, kultúry a školstva do roku 2020, ktorý moderovala Katarína KRIŠTOFOVÁ, generálna riaditeľka Slovenskej národnej knižnice.

Peter Dippold z Metropolitnej knižnice E. Szaba v Budapešti informoval o vyvoji maďarského systému verejných knižníc.