SLOVAK NATIONAL LIBRARY

Martin, 16. júna 2015 - Približne pred 130 dokončil Ján Levoslav Bella prvú slovenskú operu – Kováč Wieland. Desať rokov práce však dlho ostalo nepovšimnuté umelcami, len v rukopise. Až v polovici 30.-tych rokov minulého storočia sa naštudovania zhostilo Slovenské národné divadlo a pod taktovkou Oskara Nedbala ju 28. apríla 1926 uviedlo v slovenskom preklade Vladimíra Roya.

„Slovenská národná knižnica ponúka v rámci projektu Digitálna knižnica a digitálny archív viaceré historicky veľmi hodnotné dokumenty v digitálnej podobe. Keďže koncom mája uplynulo 79 rokov od Bellovej smrti, sprístupnili sme pre hudobných znalcov na www.dikda.eu práve čriepky z jeho života a diela," hovorí Katarína Krištofová, generálna riaditeľka Slovenskej národnej knižnice.

Podobizeň Jána Levoslava Bellu. Fotograf: Kamilla Ásbóth, Hermanstadt. List R. Straussa J. L. Bellovi a prvá strana z partitúry k opere Kováč Wieland
(Literárny archív SNK, sign. SB 13 – 69, B IV/79)

Rodák z Liptovského Mikuláša, Ján Ignác Bella, vyrastal spolu s deviatimi súrodencami v rodine organistu. Meno „Levoslav" prijal až ako birmovné meno a vymenil za „Ignác". Už doma dostal prvé základné hudobné vzdelanie, neskôr sa popri štúdiu na gymnáziu v Levoči a Banskej Bystrici učil hrať na rôzne hudobné nástroje, osvojil si teóriu hudby a skladby. Popritom navštevoval teologický seminár, zorganizoval spevácky zbor a sláčikové kvarteto a komponoval pre nich inštrumentálne omše, motetá a svetskú hudbu pre klavír. Vďaka svojej činorodej povahe sa stal členom a zapisovateľom študentského krúžku ,,KOLO". V rokoch 1863 – 65 absolvoval Viedenskú univerzitu, v roku 1866 ho vysvätili za kňaza. Pôsobil v Banskej Bystrici, aj ako prebendát chrámu, neskôr aj ako mestský kapelník v Kremnici. Založil tu orchester a veľký zbor, poriadal koncerty, dirigoval, hral v sláčikovom kvartete a komponoval. V roku 1881 opustil Slovensko a na nasledujúcich 30 rokov sa mu stalo domovom sedmohradské mestečko Sibiň (Sibiu), kde pôsobil ako profesor hudby a riaditeľ Hudobného spolku. Organizoval podujatia, na ktoré pozýval domácich aj zahraničných umelcov. Vtedy nadviazal kontakty aj s Richardom Straussom.

LISTY R. STRAUSSA BELLOVI

V liste z 2. decembra 1888 Strauss hodnotí a rozoberá Bellovu sonátu. Oslovil ho „môj milý pán Bella" („Mein lieber, sehr verehrter Herr Bella!") a taktiež ho chválil za článok o symfonickej básni Prometheus od Ferencza Lista. V liste Strauss spomína aj hudobné diela ako Judáš Makabejský, Eliáš, Mackbeth, Don Juan, Coriolan a iné...

Povolanie kňaza ho však obmedzovalo pri komponovaní, a tak sa vzdal kňazského povolania a v Sibini sa naplno venoval hudbe. Konvertoval na protestantizmus a oženil sa. Po prvej svetovej vojne sa vrátil do Viedne, od roku 1928 až do smrti sa mu domovom stala Bratislava. Filozofická fakulta Univerzity Komenského mu udelila titul doctor honoris causa.

OPERA KOVÁČ WIELAND

Trojdielnu operu Kováč Wieland (Wieland der Schmied) skomponoval na nemecké libreto Oskara Schlemma, ktorý vychádzal z Richarda Wagnera a jeho diela Prsteň Niebelungovho. Opera mala premiéru 28.4.1926 v Slovenskom národnom divadle v Bratislave. Hoci bol Bella silný národovec, predsa len si za motív prvej opery vybral severskú legendu. (Literárny archív SNK, sign. A XLV/1-35 - 1-38)

Aké ďalšie diela pochádzajú z pera prvého slovenského profesionálneho skladateľa a aké boli jeho osudy sa dozviete z archívnych fotografií a dokumentov, ktoré uchováva Literárny archív SNK - prelistujte si zdigitalizované archívne dokumenty J. L. Bellu na adrese: http://dikda.eu/jan-levoslav-bella-prvy-slovensky-skladatel-profesional/

Projekt Digitálna knižnica a digitálny archív, spolufinancovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF), sprístupňuje verejnosti zdigitalizované diela, na ktoré sa už nevzťahuje autorskoprávna ochrana, teda ktoré sú z pohľadu autorských práv voľné. Môže sa tak stať po uplynutí 70 rokov od smrti ich autorov.