SLOVENSKÁ NÁRODNÁ KNIŽNICA

Pozývame k prelistovaniu 4. čísla časopisu Knižnica.

Úvodné strany patria dvojici maďarských kolegov – Rite Radó a Szabolcsovi Dancsovi. Čitateľom predstavujú projekt EODOPEN, ktorý je primárne zameraný na digitalizáciu a voľné sprístupnenie európskeho písomného kultúrneho dedičstva 20. a 21. storočia s dôrazom na zabezpečenie bezproblémového prístupu pre používateľov mobilných zariadení a zrakovo znevýhodnených občanov.

Ako efektívne komunikovať s používateľmi knižníc? Ako využiť online prostredie na to, aby knižnice zvýšili záujem používateľov? A kto je pre knižnice relevantným publikom? To sú otázky, na ktoré sa pokúša odpovedať Lucia Škripcová v článku Sociálne médiá a používateľ knižnice v roku 2021.
Vo štvrtom čísle časopisu Knižnica predstavuje Dagmar Kajňáková knižnično-informačný systém Tritius a Eva Mydlíková stručne popisuje proces dobrovoľníctva v knižnici. Dominika Petáková zdôrazňuje potrebu dávať deťom čítať kvalitnú literatúru a Lenka Hanzlíková, Aneta Nejezchlebová a Vojtěch Vojtíšek približujú digitalizačné aktivity Městské knihovny v Prahe, a to od sprístupnenia historických fondov až po široko dostupné e-knihy.
Literárny archív SNK uchováva vzácnu zbierku fotografií významného štúrovského básnika a spisovateľa, známeho autora slovenskej hymny Janka Matúšku. Viac prezradí Mária Valová z SNK. Jej kolegyňa Eva Pástorová sa vo svojom príspevku zaoberá najstaršími pohľadnicami v korešpondencii Literárneho archívu SNK.
Peter Cabadaj tentokrát predstaví Jána Chalupku – všestranného tvorcu, ktorý spolu s mladším bratom Samom Chalupkom, ikonickým štúrovským básnikom, vytvoril jednu z najznámejších dvojíc v dejinách slovanskej (a možno i európskej) literatúry.
Soňa Šóky popisuje zveľadenie knižničných priestorov v pobočke Verejnej knižnice Mikuláša Kováča a Rozália Cenigová sumarizuje priebeh 15. medzinárodnej konferencie Školské knižnice ako informačné a kultúrne centrá škôl.
Darina Obušeková vás tentokrát vezme do priestorov knižnice a vzdelávacieho centra Viedenskej univerzity ekonomiky a biznisu a Renáta Šmidová sa s vami opäť podelí o zaujímavosti zo svetových knižníc.
Záverečné strany patria jedinečnej osobnosti slovenskej kultúry – Milanovi Lasicovi a múzejníkovi aj výtvarníkovi Rajmundovi Laurovi, na ktorých spomína Peter Cabadaj.

Prajeme príjemné čítanie.

Celé číslo časopisu Knižnica.

Archív časopisu Knižnica