SLOVENSKÁ NÁRODNÁ KNIŽNICA

Historická knižnica sa v súčasnom stave zachovala aj vďaka jednotlivcom a inštitúciám, ktoré sa napriek nie vždy priaznivým okolnostiam snažili o jej zachovanie a zveľaďovanie. 

Gróf Anton Juraj Aponi (1751 - 1817), ako milovník a zberateľ kníh, knižnicu založil v roku 1774 vo Viedni. Knihy vždy dôsledne vyberal a do ich nákupu investoval obrovské peniaze na knižných veľtrhoch, pri kúpe pozostalostí i z kláštorných knižníc zrušeného rádu jezuitov. Niektoré tituly z týchto nákupov nájdeme v knižnici dodnes. Na usporiadanie kníh a ich katalogizáciu si vybral Augustína Michelazziho, svojho profesora taliančiny na viedenskom Tereziáne (ústav na výchovu šľachtických synov). Dôkazom dôslednej práce knihovníka Michelazziho sú jeho dodnes zachované rukopisné katalógy.

Po smrti A. J. Aponiho knižnicu ako celok udržal syn Anton Aponi (1782 - 1852), majiteľ oponického panstva, ktorý vyplatil podiely súrodencom. Anton ako kariérny diplomat zastupoval Rakúske cisárstvo v Paríži, Londýne, Ríme a v diplomatickej službe prežil vyše 42 rokov. Rodovú knižnicu zveril knihovníkovi Carlovi Antonovi Gruberovi, ktorý zaviedol nový katalogizačný systém a upozornil na stiesnený priestor pre knihy vo viedenských palácoch. Gruber zdvorilo navrhol grófovi Aponimu, aby pouvažoval nad prenesením knižnice do Uhorska – „do drahej vlasti“ na Maierhof do Bratislavy. Aponi informoval bratislavský magistrát o svojom zámere postaviť na Kozej ulici poschodový palác za účelom prevozu slávnej rodinnej knižnice a jej sprístupnenia verejnosti. So súhlasom magistrátu bol 13. júna 1827 novopostavený palác slávnostne otvorený pre verejnosť ako prvá verejná knižnica v Uhorsku. Motto na priečelí paláca „LITERIS IN PATRIA AVGENDIS“ (Na zveľadenie učenosti vo vlasti) s rodovým erbom bolo naplnené aj vydaním útlej knižky s názvom Collectio Monimentorum quae in memoriam Bibliothecae Apponianae custodita sunt.

Autorom knižky s množstvom zaujímavých a faktických textov, ktoré sú dodnes základným prameňom pre štúdium dejín tejto knižnice, bol samotný Gruber, ktorý ako knihovník a správca knižnice zostavil výpožičný poriadok a dbal na jej každodenné fungovanie. S knižnicou takpovediac i zostarol a pre vysoký vek ho museli v roku 1833 penzionovať. Keďže aj príspevky na chod knižnice z mestskej pokladne boli čoraz menšie, sklamaný Anton Aponi sa rozhodol, že ju natrvalo presunie do rodového kaštieľa Aponiovcov v Oponiciach, kde pre knižnicu nechal pristavať celé krídlo. Impozantný interiér knižnice v Oponiciach s empírovým nábytkom z Paríža, ktorý Antonovi Aponimu pripomínal vyše dvadsať rokov strávených v meste nad Seinou, poskytol grófovi priestor pre bilancovanie jeho pestrého života a písanie pamätí.   

Ďalšími vlastníkmi knižnice boli jeho syn Július (1816-1857), vnuk Ľudovít (1849-1909) a napokon Ľudovítov syn Henrich Aponi (1885-1935) – posledný majiteľ oponického panstva. V tých časoch už fond knižnice neobohatili žiadne mimoriadne tlače. Práve naopak, fond sa podstatne zmenšil po aukciách v roku 1892 (Sothebys) a 1939 (Praha). Napriek výraznému úbytku kníh, odborné prieskumy fondu v 50. rokoch 20. storočia (bez práce františkána Jozefa Vševlada Gajdoša by v súčasnosti knižnica už asi ani neexistovala) aj revízie vykonané pracovníkmi Matice slovenskej a Slovenskej národnej knižnice potvrdili pestrú obsahovú skladbu knižnice.

Kde a kedy môžete navštíviť Aponiovskú knižnicu?

Odbor správy a spracovania HKD a HKF, pracovisko Oponice

Slovenská národná knižnica

956 14 Oponice 271

Aktuálne otváracie hodiny.

Otváracie hodiny: