SLOVENSKÁ NÁRODNÁ KNIŽNICA

Premeny múzy alebo ženy nového veku II. je pokračovaním veľmi úspešnej výstavy, ktorá v roku 2020 oslovila stovky návštevníkov. Aj teraz sa prostredníctvom príbehov a tvorby generačne mladších spisovateliek pozrieme na zrod a vývin ženskej literatúry. Nepôjde pritom len o fakty známe z literárnej vedy a histórie, ale i menej publikované poznatky zo sociológie či rodových štúdií, definujúce tému v širšom kultúrno-historickom kontexte.

Výstava v Literárnom múzeu SNK predstavuje poetky Mašu Haľamovú, Slávu Manicovú, Henny Fiebigovú, Belu Dunajskú, prekladateľku Zoru Jesenskú a prozaičku Margitu Figuli a zároveň poukazuje na postupné spoločenské zmeny statusu ženskej spisovateľky na Slovensku. Niektoré z nich tvorili veľmi krátko (Henny Fiebigová, Bela Dunajská či Sláva Manicová) a v moderných dejinách literatúry nestihli zanechať hlbšiu stopu. Prečo sa tak stalo – aj na to nájdeme odpoveď na výstave.

Väčšina ženských autoriek pochádzala z malých miest a toto dôverne známe prostredie – rovnako ako obklopujúca slovenská príroda - prirodzene rezonovali v ich tvorbe. Predovšetkým ich hrdinky reflektovali obraz doby a prostredia, odkiaľ pochádzali a rovnako tak sa neváhali so svojím osudom popasovať. Viac pozornosti venovali psychológii ženských postáv, skúmajúc pri tom ich najvnútornejšie motivácie. Odkrývali i dovtedy tabuizovanú sexuálnu sféru ženstva – napríklad Margita Figuli predstavila erotiku ako prirodzenú súčasť reálneho života. Nálada v spoločnosti sa postupne menila v prospech ženskej literatúry. Mužskí spisovatelia i kritici čoraz viac priznávali talent a kvalitu tvorby svojich ženských kolegýň.

V 30. rokoch 20. storočia začali publikovať dve talentované ženské autorky - poetka Maša Haľamová a prozaička Margita Figuli a výrazne prispeli k postupnej akceptácii ženskej medzivojnovej i povojnovej literatúry. Z. Jesenská bola považovaná za prvú profesionálnu ženskú prekladateľku literatúry a spoluzakladateľku vysokoškolského štúdia prekladateľstva. Postupne sa v polovici 20. storočia ženy umelkyne stávali rovnocenným partnerom a umelecké výpovede ženských autoriek boli čoraz akceptovanejšie aj ich mužskými kolegami.

Po politickom prevrate vo februári 1948 nastala doba propagandou predpísaných estetických ideálov aj pre umeleckú tvorbu. Nástup socialistickej éry ženského spisovateľstva výstižne charakterizovala v knihe Potopené duše A. Bokníková: „nastáva degradácia pozície lyrickej hrdinky. Už nesmie byť zdôrazňovaná a v poézii tematizovaná ako spisovateľka, literátka, ba ani ako múza.“ I naše ženy spisovateľky sa odmlčali... Moderné ženské písanie sa sformovalo opäť až v 60. rokoch 20. storočia. Toto obdobie prináša i v literatúre očakávanú obrodu, kedy ženy v prvom rade objavujú samy seba a o svojom ženstve sa rozhodnú vyjadrovať autenticky a civilne. Ich generačné zoskupenie a estetika umeleckého vyjadrovania však prekračujú časový rámec nášho prieskumu.

Naša výstava reflektuje aj pozoruhodné životné príbehy a tvorbu ďalších dvoch názorovo blízkych ženských autoriek - Slávy Manicovej a Bely Dunajskej, ktorým vyšla jedna zbierka básní v 40. rokoch a pre rôzne životné okolnosti sa obe ako poetky odmlčali.

Jarmila Kováčová
kurátorka výstavy