SLOVENSKÁ NÁRODNÁ KNIŽNICA

Kniha a jej dejiny na Slovensku je témou tohtoročnej medzinárodnej konferencie (16. - 18. mája 2023), zameranej na dejiny knižnej kultúry, ktorú tradične pripravuje Slovenská národná knižnica.

Konferencia s vyše 20 ročnou tradíciou ponúka odbornej verejnosti opäť množstvo zaujímavých tém. Martin Baloga zo Slovenskej národnej knižnice predstaví hneď v úvode výzdobu väzby knihy Jeana Gersona zo začiatku 16. storočia: „Ide asi o najvzácnejšiu neskorogotickú väzbu v našich fondoch, ktorý pravdepodobne pochádza z dielne spišských kartuziánov. Z hľadiska kompozície je jedinečná, tvorivá a pôsobí umelecky premyslene. Predná aj zadná doska svojou výzdobou narúša typické kompozičné delenie, ktoré nachádzame pri tlačiach od spišských kartuziánov. Podobné riešenie sa doposiaľ v našich fondoch nevyskytlo.“ zhrnul svoj výskum M. Baloga.

 
Gerson, Johannes. Opera. Pars I-III. Pars I. Argentinae: Johannes Gruninger, 1488, 2°, SNK Inc B 213 I. 

Anna Grůzová z Moravskej zemskej knižnice bude hovoriť 16. mája dopoludnia o Zaklínacích textoch proti živlom – teda o rôznych formulkách, ktoré ľudia bežne používali v časoch, keď sa cítili ohrození, alebo boli v ohrození ich blízki. Išlo o texty, ktoré boli na hranici mágie a modlitieb a využívali prvky kresťanskej pobožnosti, ktoré boli neodmysliteľnou časťou bežného života ľudí. Formulky proti chorobe, ohňu, krupobitiu, víchrici a pod ľudia chápali ako svoju jedinú zbraň, ktorou ich môžu usmerniť.

O tom, ako sa pašovali knihy, bude 17. mája dopoludnia hovoriť Daniela Škulová zo Slovenskej národnej knižnice. Vo fondoch SNK sa nachádza tzv. Lontovská knižnica, ktorá obsahuje knižnice viacerých šľachtických rodín z Lontova. „Dedičkou jednej z rodových knižníc (Rakovských z Lontova) bola barónka Marianna Talliánová, rodená Rakovská. V roku 1936 ju chcela previezť z Lontova do Szábasu v Maďarsku, avšak colníci v bratislavskom prístave jej celú zásielku zhabali a hrozilo jej obvinenie z nedovoleného vývozu pamiatok,“ uviedla Daniela Škulová. Dodala, že počas prvej Československej republiky platili prísne zákony na ochranu pamiatok a medzi ne patrili aj historické knižnice. Platil zákaz ich vyvážania za hranice republiky bez štátneho povolenia. „Aby sa barónka Talliánová vyhla tomuto obvineniu musela najvzácnejšie tlače zo svojej knižnice venovať Univerzitnej knižnici v Bratislave, kde sa nachádzajú dodnes. Keby teda colníci v roku 1936 nezabránili vývozu týchto kníh, Slovensko by prišlo o mnohé vzácne pamiatky,“ uzavrela problematiku D. Škulová.

Alica Krištofová z Trenčianskeho múzea v Trenčíne účastníkom konferencie 17. mája popoludní priblíži tajomstvá rodovej knižnice zemianskej rodiny Zamarovských zo Zamaroviec. Systematicky ju budovali od začiatku 18. storočia a časom sa rozrástla na úctyhodných 4 200 zväzkov. Tým sa stala jednou z najväčších a najzachovalejších rodových knižníc na Slovensku.

Dopoludnie 18. mája bude patriť ženám. Najskôr sa spolu s Martou Špániovou z Univerzity Komenského v Bratislave pozrieme detailnejšie na patrónku knižnej kultúry - Máriu Séčiovúá (1610 – 1679) – známu ako Muránsku Venušu. Po nej Lenka Rišková z Ústavu slovenskej literatúry SAV pripomenie tri prvé slovenské poetky, ktoré sú verejnosti takmer neznáme: Rebeka Laučeková (rod. Lešková, 1773 - 1856), Katarína Šramková (rod. Potocká, 1749 – 1778) a Terézia Semianová (? - ?). Za všetky spomeňme Rebeku, ktorej hra so slovíčkami učarovala a jej práce dokonca boli publikované v roku 1802 Antonínom Jaroslavom Puchmajerom v jeho Almanachu. Najznámejšou z jej tvorby sa stala ženské mravy chrániaca báseň: Výstraha před svúdci všem pannám z roku 1798. Cieľom tohto príspevku je pripomenúť v literárnej histografii tieto nie celkom docenené osobnosti prvých slovenských poetiek.

Báseň Výstraha před svúdci všem pannám od Rebeky Leškovej, uverejnená v Almanachu A. J. Puchmajera (1920)

Príspevok Evy Augustínovej zo Žilinskej univerzity Človek potrebuje literatúru a literatúra potrebuje ženy sa v závere tohto dňa bude venovať postupnému prenikaniu žien do jednotlivých sfér vydavateľského, nakladateľského i tlačiarenského. Predstaví ženy ako tvorkyne diel – autorky, ilustrátorky, prekladateľky a ich kreatívne práce v slovacikálnych tlačiach 18. a 19. storočia, ktoré vyšli na Slovensku.

Nie náhodou bol v roku 30. výročia vzniku Slovenskej republiky tento ročník venovaný slovacikálnym príspevkom. Príspevky konferencie sa teda zameriavajú na problematiku knihy spojenú či už provenienčne, obsahovo alebo kultúrne so Slovenskom. Kultúrna história vývoja spoločnosti, a teda aj knižnej kultúry na teritoriálnom území Slovenska, totiž predstavuje súčasť dejín vývoja Európy.
Príspevky z konferencie budú publikované v recenzovanom zborníku KNIHA 2023. 

Podrobný program konferencie (pdf, 727.41 KB)