SLOVENSKÁ NÁRODNÁ KNIŽNICA

Po dvoch rokoch Literárny archív Slovenskej národnej knižnice 8. júna 2023 opäť otvoril „dvere“, aby počas jediného dňa verejnosti ukázal niektoré zo svojich prísne chránených dokumentov. Deň sa niesol v znamení cestovania – prostredníctvom desiatok fotografií, rukopisov, máp a cestopisov, osobnej korešpodencie, ale aj hudobných dokumentov sme navštívili jednotlivé krajiny i mestá Európy.

Prechádzku začneme listovaním v nemeckom rukopise Kronika sveta Jána z Udine. Kniha vtedajším čitateľom ponúkala dejiny biblického sveta vrátane krásnych ilustrácií – Abrahámovu obetu, Noemovu archu, boj Dávida a Goliáša, ale aj podobizne reálnych uhorských kráľov i pápežov, ktoré končia pontifikátom Pia II. (1458 - 1464).

Ako by sme však ten svet (či Európu) pobehali, keby sme nemali platné pasy? Aj naši predkovia ich potrebovali, ale vyzerali úplne inak…. nie je to veru taká malá knižka, na akú sme zvyknutí. Najstaršie z roku 1830 mali na dĺžku viac ako 30 cm a vydávali sa nie na obdobie, ale na konkrétne cesty a častokrát sa uvádzal aj dôvod cesty. A tak sa napríklad z cestovného pasu Samuela Tomášika dozvedáme, že cestuje ako „vyslanec národa slovenského do Viedni k jeho cisárskej jasnosti“ a keďže je od „všetkej podozrivosti čistý a zo zdravého kraja pochádzajúci“, môže byť prepustený. Cestu absolvoval v roku 1849 a musel ju skončiť do 30 dní.

 
Pas Jozefa Miloslava Hurbana z roku 1860 má 18 strán a popisuje napríklad aj farbu jeho očí, vlasy, postavu či vierovyznanie. Bol vydaný na tri roky. Pas Samuela Tomášika z roku 1834 má len dve strany.

Originály prekladov európskych velikánov nás zaviedli napríklad do Švédska, cárskeho Ruska, Veľkej Británie, Nórska i Švajčiarska. Vedeli ste, že malého chlapca z indickej džungle Mauglího, poznali slovenské deti už v roku 1912? Vtedy totiž vyšli prvé preklady Margity Pauliny-Tóthovej v časopise Živena, samotná kniha Z indických chrastí vyšla v roku 1921. Podarilo sa jej totiž (na tretí pokus) získať povolenie od autora originálu Rudyarda Kiplinga - prvého britského nositeľa Nobelovej ceny (1907) za literatúru. V liste mu píše: „Literatúra je v našej krajine stále v plienkach, a preto chceme našim deťom ponúknuť knihy, ktoré budú cibriť ich vkus.“ – nevedno, či tým polichotila váženému pánovi, alebo ho obmäkčilo jej ďalšie úprimné vyznanie: „Keď boli moji chlapci malí a zaujímali sa o rozprávky, bola som v nedostatku príbehov v slovenčine nútená siahnuť a prerozprávať im príbehy z anglických a nemeckých kníh. Žiadneho hrdinu si tak úprimne nezamilovali ako práve Mauglího.“

 
Selma Lagerlöfová – prvá ženská nositeľka Nobelovej ceny za literatúru (1909) - nám na krídlach gunára Martina spolu s Nilsom Holgerssonom spravila exkurziu po Švédsku. Originál prekladu Karla Vojtecha Rypáčka – najvýznamnejšieho prekladateľa, znalca a propagátora severskej literatúry z roku 1947.

Literárny archív SNK však uchováva aj hudobniny a fotografie.Prostredníctvom starých rytín a pohľadníc sme sa dostali napríklad do Benátok, Jeny, Paríža, Edinburgu, Prahy či Viedne. Návštevnícky atraktívnymi boli aj ukážky starých fonografických hudobných záznamov zo začiatku 20. storočia, ktoré zozbieral na Slovensku Béla Bartók a fonograf, ktorý pred viac ako sto rokmi zvuk nielen reprodukoval, ale aj zaznamenával.

 
Pokusy zachytiť ľudský hlas sa objavili už v 19. storočí. Ale ako to už pri technických novinkách býva – vtedajší zázrak, je dnes pre nás historicky cenným artefaktom, ktorý chceme uchrániť čo najdlhšie pre nasledujúce generácie.

Literárny archív SNK je špecializovaným verejným archívom a jedným z oddelení SNK. "Pri príležitosti Medzinárodného dňa archívov sme sa opäť rozhodli sprístupniť širšej verejnosti dokumenty významných osobností, ako napr. Jána Kollára, Boženy Němcovej, Martina Kukučína, Milana Rastislava Štefánika, Viliama Figuša-Bystrého, ktoré približujú ich pôsobenie a kontakty v zahraničí," zdôvodnila Karin Šišmišová z Literárneho archívu SNK. Za takmer 70 rokov činnosti archív zhromaždil viac ako 1,9 milióna literárnych a hudobných rukopisov a fotodokumentov.