SLOVENSKÁ NÁRODNÁ KNIŽNICA

Slovenská národná knižnica si v tomto roku pripomína 25. výročie samostatnej existencie a 50. výročie dokončenia stavby svojej sídelnej budovy na Hostihore v Martine. V rámci osláv týchto dvoch výročí pôjde o sériu vedeckých, odborných, prezentačných, vzdelávacích a umeleckých podujatí, ktoré sa uskutočnia 3. - 6. júna 2025 v Martine a vo Vrútkach.

 „Slovenská národná knižnica je pamäťou nášho národa – zhromažďuje, ochraňuje a uchováva skvosty národnej kultúry. Zároveň ich, ako moderná inštitúcia, sprístupňuje verejnosti v čo najširšom rozsahu a tým napomáha vzdelávaniu širokej verejnosti. Ako naša vrcholná knižničná inštitúcia je dnes súčasťou siete národných knižníc Európy (CENL), a tiež prestížnej medzinárodnej organizácie CERL (Konzorcium európskych výskumných knižníc),“ uviedla Eva Augustínová, generálna riaditeľka SNK.

Slovenská národná knižnica so svojim fondom 5,34 milióna knižničných jednotiek sa medzi európskymi knižnicami radí k stredne veľkým. Vekovo ju však radíme medzi najmladšie, pretože ako samostatná inštitúcia oficiálne vznikla 1. júla 2000, keď vstúpil do platnosti Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 183/2000 o knižniciach a na jeho základe sa Slovenská národná knižnica stala samostatnou štátnou rozpočtovou organizáciou v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Myšlienky na založenie národnej knižnice Slovákov však siahajú oveľa hlbšie, a to minimálne do roku 1820, a sú úzko späté s Michalom Rešetkom. Skromnému kňazovi sa vtedy vo veľmi prostých podmienkach podarilo založiť knižnicu, ktorá mala už v čase svojho vzniku atribúty národnej knižnice - slúžiť verejnosti a zachrániť slovenské knihy pre budúce generácie.

Sídelná budova Slovenskej národnej knižnice bola postavená v rokoch 1964 až 1975 patrí k dominantám mesta Martin. Je 42 m vysoká a 110 m dlhá, má 14 podlaží a jej interiér i exteriér je dodnes objektom záujmu nielen laickej verejnosti, ale aj odborníkov na dizajn a architektúru. Postavená bola podľa projektu architektov Dušana Kuzmu a Antona Cimmermana s použitím vtedy nových konštrukčných technológií a materiálov. Metóda zdvíhaných stropov bola v tom čase veľmi progresívna a vďaka tomu sa knižnica stala prvou budovou v Československu, ktorá bola postavená touto jedinečnou technikou. Vnútro i vonkajší areál formovali svojimi dielami významní slovenskí výtvarníci – napr. Jozef Kostka, Fraňo Štefunko, Vincent Hložník, Vladimír Kompánek, Milan Laluha či Elena Bellušová.

Oslavy sa budú konať v čase 164. výročia prijatia Memoranda národa slovenského, ktorým mesto Martin prvý raz významne vstúpilo do národných, politických i kultúrnych dejín Slovenska a Slovákov. Práve nadčasový historický význam Memoranda bol dôvodom, prečo sa Slovenská národná knižnica, vrcholná ustanovizeň slovenského knihovníctva, rozhodla ponúknuť partnerstvo na programovej realizácii svojich jubileí mestu Martin, ako i kultúrnym, odborným, vedeckým, vzdelávacím a umeleckým inštitúciám pôsobiacim v metropole Turca. Integrálnou súčasťou viacgeneračného multižánrového podujatia budú popri Dňoch mesta Martin so silným medzinárodným rozmerom aj vybrané programy 59. ročníka Slovesnej jari  – najstaršieho literárneho festivalu na Slovensku. Zásluhou kooperácie s partnerskými zložkami projekt jubileí Slovenskej národnej knižnice zarezonuje na viacerých miestach Martina, vďaka širokospektrálnej propagačnej kampani aj v celoslovenskom meradle.

Podrobnejšie informácie o pripravovanom programe už čoskoro zverejníme na profiloch SNK na sociálnych sieťach.

Katarína Štefanides Mažáriová
hovorkyňa SNK