Cesta do praveku očami Zdeňka Buriana
Na stretnutí so svetoznámym slovenským paleobiológom doc. RNDr. Martinom Kundrátom, PhD. sme sa venovali Zdeňkovi Burianovi (1905 – 1981), ktorého 120.výročie narodenia sme si tento rok pripomenuli. Vďaka nemu dostal praveký svet reálne kontúry - dinosaury a pravekí ľudia začali fascinovať bežných ľudí.
Burianovo dielo je veľmi rozsiahle a prakticky sa nedá spočítať. Vytvoril vyše 10 tisíc rôznych diel, ktoré bežný čitateľ našiel najmä v knihách a časopisoch – a netýkali sa len pravekých zvierat. Ilustroval dobrodružné knihy Jaroslava Foglara, Rudijarda Kiplinga, Karla Maya či Jacka London a Julesa Verna.
Do povedomia verejnosti sa však najviac zapísal svojimi paleontologickými rekonštrukciami spoločne s prof. Josefom Augustom. Boli to najmä úchvatné dinosaury, praveké zvieratá a ľudia, ktoré prispeli k popularizácii paleontológie – jeho známe obrazy praľudí pred jaskyňou či ulovený mamut používali do nedávnej minulosti takmer všetci učitelia dejepisu v Čechách aj na Slovensku. Právom sa pokladá za zakladateľa paleoartu.
![]() |
![]() |
Jeho maľby v 50.rokoch inšpirovali režiséra Karla Zemana pri tvorbe filmu Cesta do praveku (1955). Je to dobrodružný príbeh štyroch chlapcov, ktorí zažijú neuveriteľný výlet do histórie Zeme. Film mal obrovský úspech po celom svete, predal sa do 72 štátov a dokonca inšpiroval režiséra Stevena Spielberga k nakrúteniu filmu Jurský park (1993).
Burianov praveký svet očaril nejednu detskú dušu, M. Kundráta až natoľko, že si vďaka nemu vybral svoje budúce povolanie: „Prvým momentom, takým motivačným nakopnutím, boli české knihy profesora Josefa Augustu Ztracený svět, Z hlubín pravěku a Zavátý život, ktoré ilustroval majster Zdeňek Burian a film Cesta do praveku. Boli v nich zvieratá, ktoré som dovtedy nepoznal. Bol to neopakovateľný a podmanivý pocit. Niečo úplne nové, iné, neznáme. Veľmi som túžil spoznať tento tajomný svet. V tom čase som ešte nevedel čítať, fascinovali ma iba obrázky. Neskôr som zvládol aj text a kontúry môjho budúceho povolania boli na svete,“ vyznal sa M. Kundrát.
Z. Burianovi a prof. J. Augustovi sa dostali rôzne pocty – medzi nimi aj tá, že po nich pomenovali prvého dinosaura, objaveného na území Českej republiky: Burianosaurus augustai. Pozostatky tohto bylinožravého vtáčieho dinosaura boli objavené v r. 2003 v okolí Kutnej Hory.
![]() |
![]() |
Doc. Martin Kundrát patrí medzi svetovú špičku v oblasti paleobiológ. Po úspešnej kariére na viacerých renomovaných univerzitách, vzrušujúcich expedíciách a významných objavoch pôsobí momentálne na Slovensku. Pomocou modernej zobrazovacej technológie, takzvanej synchrotrónovej tomografie rekonštruuje evolučné príbehy dinosaurov a predchodcov dnešných vtákov. Ako špičkový odborník je prizývaný ako konzultant ku mnohým odborným prípadom v oblasti paleontológie.