SLOVENSKÁ NÁRODNÁ KNIŽNICA

Výstava v Aponiovskej knižnici „Od Proglasu po ypsilon“ zoznámila návštevníkov s vývojom slovenského jazyka od jeho počiatkov v staroslovienčine až po podobu, ktorú dostal v polovici 19. storočia. Počas štyroch týždňov ju navštívilo vyše 2 500 návštevníkov.

 K nahliadnutiu boli diela Proglas, Kamaldulská Biblia či jazykovedné diela A. Bernoláka, Ľ. Štúra a M. Hattalu – všetko dokumenty, ktoré sa považujú za historické míľniky vývinu nášho jazyka. "Je to jedinečná príležitosť nahliadnuť do historických procesov, ktoré tento vývoj ovplyvnili a dozvedieť sa, ako sme sa od staroslovienčiny dopracovali napríklad ku ypsilonu", uviedol správca Aponiovskej knižnice, Ondrej Šomodi.

Proglas je považovaný za prvý literárny dokument v staroslovanskom jazyku. Bol objavený v roku 1858 v srbských rukopisoch v kláštore Hilandar na Svätej Hore. Jeho autorstvo sa pripisuje Konštantínovi Filozofovi (sv. Cyril).

Kamaldulský preklad Biblie z 18. storočia (tzv. Kamaldulská Biblia) je jedným z najvýznamnejších jazykových pamiatok slovenskej histórie. Je to snaha o priblíženie biblického textu širokým vrstvám Slovákov v ich rodnom jazyku. Preklad vznikol v prostredí kamaldulského kláštora v Červenom Kláštore, kde mnísi pracovali na jeho dokončení celé desaťročia.

K nahliadnutiu boli aj práce priekopníkov kodifikácie spisovného slovenského jazyka – Antona Bernoláka a Ľudovíta Štúra.

Anton Bernolák v roku 1787 prvýkrát kodifikoval slovenský jazyk na základe západoslovenského nárečia a vytvoril prvý slovenský pravopis, známy ako bernolákovčina. Jeho práca bola významným krokom k zjednoteniu slovenského národa cez jazyk. O niekoľko desaťročí neskôr Ľudovít Štúr upravil a rozšíril kodifikáciu jazyka, pričom vychádzal zo stredoslovenského nárečia. V roku 1843 na fare v Hlbokom dohodli Štúr, Hurban a Hodža zásady novej spisovnej slovenčiny, ktoré dodnes tvoria základ nášho jazyka. Obaja jazykovedci svojou prácou a víziami zanechali nezmazateľnú stopu v dejinách našej kultúry a položili základy pre modernú identitu Slovákov (1, 2).