Od prvých darcov po digitálnu knižnicu
Výstava vo foyer sídelnej budovy mapuje históriu Slovenskej národnej knižnice, jej vývoj a zbierky od 19. storočia po súčasnosť. Návštevníci si ju budú môcť pozrieť minimálne do konca leta.
![]() |
![]() |
Prvá časť je venovaná tým, ktorí budovali v minulých storočiach fondy SNK. Bolo to množstvo drobných aj väčších darcov, ktorým záležalo na tom, aby aj Slováci mali svoju národnú knižnicu a svoje osobné knižné zbierky odovzdali „budúcej národnej knižnici“. Ako prví tak urobili Martin Hamuljak a Michal Rešetka – ich osobné knižnice tvoria jadro SNK. Rešetkovu Bibliotheku Uhro-Slowenskú odborníci označujú za prvú národnú slovenskú knižnicu a v čase rozkvetu obsahovala vyše 1 600 kníh, najmä slovacík. Hamuljakova knižná zbierka obsahuje približne 3 tisíc zväzkov kníh, rukopisov, obrazov a rytín. A nasledovali ich ďalší.
Nezabudli sme ani na budovanie zbierok Matice slovenskej, Národného domu, knižnice Muzeálnej slovenskej spoločnosti ani na Spolkovú Slovenskú národnú knižnicu. Jej fondy sa veľmi rýchlo rozrastali a v roku 1938 vznikla potreba postaviť novú budovu, kde by všetky zbierky našli dôstojné miesto. Návštevníci si môžu pozrieť aj Cincíkove plány novej SNK.
![]() |
![]() |
Druhá časť výstavy je venovaná 50. výročiu otvorenia novej budovy Slovenskej národnej knižnice na Hostihore, keď sa Slováci konečne dočkali novej budovy. V tom čase bola klenotom - moderná, vyzdobená množstvom umeleckých diel, ako máloktorá inštitúcia vo vtedajšom Československu. Táto časť výstavy je zámerne umiestnená tak, aby ju bolo vidieť hneď po vstupe do SNK.
![]() |
![]() |
Tretiu časť výstavy tvoria spomienky na roky nedávne – na 25 rokov samostatnej existencie. Chceli sme ukázať, že táto myšlienka sa dlho rodila a ťažko realizovala. Bol to ťažký a náročný boj s Maticou slovenskou a aj s verejnosťou, ale ukázalo sa, že to bolo správne rozhodnutie. Na paneloch si môžu návštevníci pozrieť mnohé úspešné medzinárodné projekty, výstavy a ďalšie úspechy SNK, až po vybudovanie moderného konzervačného a digitalizačného centra vo Vrútkach, kde sa napriek mnohým problémom dodnes ošetrilo a zdigitalizovalo takmer dva milióny dokumentov.
Mgr. Jana Cabadajová
autorka výstavy