SLOVENSKÁ NÁRODNÁ KNIŽNICA

Ach, tá škola! Časy milé, zábavné, ale aj útrpné až otravné. Ani osobnosti nášho kultúrneho a spoločenského života neboli žiadnymi školopovinnými výnimkami a užili si dranie lavíc so všetkým, čo k tomu patrí.

Práve v tomto čase, keď sa pred katedrou odohrávajú tuhé boje o lepšie koncoročné známky, prinášame vám v rámci projektu Digitálna knižnica a digitálny archív (www.dikda.eu) pohľad do vysvedčení našich 19 dejateľov.

V druhom z troch dielov nášho seriálu sa pozrieme na školské výsledky Ľudmily Podjavorinskej, Jozefa Gregora Tajovského, Oľgy Textorisovej, Štefana Krčméryho, Valentína Beniaka i Jozefa Cígera Hronského.

Prednosť majú dámy, a preto začneme prvou slovenskou poetkou. Ľudmila Podjavorinská, vlastným menom Riznerová, získala tento prívlastok zrelosťou svojej básnickej prvotiny Z vesny života v roku 1895. Okrem toho jej patrí ďalší prím. Bola prvou ženou – poetkou, ktorá vydala svoje básne knižne. Fotografia je práve z obdobia jej vydania.

Ľudmila Podjavorinská (1872 – 1951) vo veku 23 rokov (LA SNK, K 21a/5)

Preto čitateľov možno prekvapí, že spisovateľka neštudovala na žiadnych elitných školách, dokonca, že absolvovala len základné vzdelanie v ľudovej škole pod vedením svojho otca. Rodáčka z oravskej obce Horné Bzince (dnešné Bzince pod Javorinou) si však rozširovala obzory samoštúdiom.

Vysvedčenie zo školy v Horných Bzinciach z roku 1889 (LA SNK, 124 D 15)

Už ako 12-ročná mala načítanú celú vtedajšiu slovenskú literárnu tvorbu. Písať začala ako 15-ročná a medzi jej podporovateľov patril strýko Ľudovít V. Rizner – zakladateľ slovenskej bibliografie. Podjavorinská svoj život zasvätila pomoci rodičom a bohatej literárnej a publicistickej tvorbe. Najznámejšou sa stala jej literatúra pre deti a mládež. Čin-čin alebo Zajko Bojko sa nesú generáciami najmenších ako očarujúce čítanie. Podmanivá je aj skromná životná cesta autorky. V jej prípade platí heslo „škola je život“ najmä v tom opačnom garde.

Pozrite si aj vysvedčenia ďalších osobností - ďalšiu časť výberu z osobných fondov našich literátov nájdete na adrese:

http://dikda.eu/vysvedcenia-slovenskych-osobnosti-ako-sa-ucili-nasi-dejatelia-ii

Projekt Digitálna knižnica a digitálny archív je aj o výberovej digitalizácii. Tentokrát pre vás vyberáme z fondov SNK vysvedčenia, ktoré nás voviedli do školských čias našich národných dejateľov. Veríme, že vás téma zaujala a už teraz sa tešíme, keď vám v III. časti priblížime študijné výsledky, neraz ako na hojdačke – Márie Rázusovej Martákovej, Martina Rázusa, Jána Smreka, Františka Hečka či Laca Novomestského. Do skorého čítania!

Za spoluprácu ďakujeme Literárnemu archívu SNK, ktorého pracovníci nám poskytli vybrané dokumenty z osobných fondov jednotlivých osobností pre projekt DIKDA.

Na stránke www.dikda.eu sa v rámci realizácie projektu Digitálna knižnica a digitálny archív, ktorý je spolufinancovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF), verejnosti sprístupňujú zdigitalizované diela, na ktoré sa už nevzťahuje autorskoprávna ochrana, teda ktoré sú z pohľadu autorských práv voľné. Môže sa tak stať po uplynutí 70 rokov od smrti ich autorov.