SLOVENSKÁ NÁRODNÁ KNIŽNICA

Stála expozícia LM SNK Vás prevedie storočiami vývoja slovenskej literatúry.

Expozícia je rozdelená chronologicky:

• Národná dvorana – svetlica alebo výborovňa 1. Matice slovenskej
• Veľkomoravská ríša – kolíska slovanského písomníctva /800 – 1000/  
  Obdobie Veľkomoravskej ríše prezentujú faksimile vzácnych staroslovienskych kódexov, ktoré dokumentujú náboženskú, administratívno-právnu a literárnu tvorbu na našom území.
• Stredoveká literatúra po vzniku Uhorského štátu – Medieval Literature /1000 – 1500/   
  Nitrianske kniežatstvo ovplyvnilo vznik nového Uhorského štátu na prelome tisícročí. Prácu stredovekých pisárov v kláštorných dielňach, skriptóriách, v expozícii stvárňuje rekonštrukcia katedry s dobovými pisárskymi pomôckami.
• Renesančná a humanistická literatúra  /1500 – 1650/  
  Vzdelanecké prostredie obdobia renesancie a humanizmu evokujú kópia bardejovskej knižnice s prvotlačami a renesančný písací stôl.
  
• Literatúra na Slovensku v období baroka /1650 – 1780/   
  Obdobie baroka je charakteristické bojmi s Turkami, rekatolizáciou a početnými protihabsburskými povstaniami, pričom tieto udalosti sa odzrkadlili v dobovej literatúre. Svetskú prózu zastupujú cestopisy, memoáre a biografie, inšpirované tureckými vpádmi a osudmi prenasledovaných, drámu latinské školské hry, ale aj slovenské dialogické scénky.
• Osvietenstvo a počiatky národného obrodenia  /1780 – 1820/
  Oživenie slovenského národného povedomia je predstavené prostredníctvom prác J. Papánka a J. Sklenára. Základom národného obrodenia sa stal jazyk. Expozícia predstavuje prvý román v slovenčine René mládenca, príhodi a skúsenosti od J. I. Bajzu. Kodifikáciu spisovného jazyka na základe „kultúrnej západoslovenčiny" A. Bernolákom reprezentuje gramatická práca Slowár ... vydaná až po smrti autora. V bibličtine sú zastúpené práce básnika B. Tablica, prozaika, dramatika J. Palkoviča ako aj ďalších osobností.
• Klasicizmus /1820 – 1840/ 
  Hlavnými predstaviteľmi Klasicizmu v slovenskej literatúre sú J. Kollár a P. J. Šafárik, ktorí sa hlásili k slovanskej vzájomnosti a upozorňovali na kultúrnu jedinečnosť Slovákov v Uhorsku. Veľký význam mala zberateľská práca, zapisovanie ľudovej slovesnosti a editorská činnosť pri vydávaní piesní.
• Romantizmus /1840 – 1880/ a matičné roky  /1863 – 1875/  
  V expozícii sú začiatky romantizmu znázornené prostredníctvom študentských spolkov pri evanjelických lýceách. Predstavené sú výrazné osobnosti: Ľ. Štúr, J. M. Hurban, S. Chalupka, J. Kráľ, A. Sládkovič, J. Botto, J. Kalinčiak a predstavitelia mesianizmu M. M. Hodža, S. B. Hroboň a ďalší. Osobitne sú prezentované revolučné roky 1848 – 1849. Návštevník má možnosť nahliadnuť do redakcie 1. slovenských politických novín - Slovenskje národnje novini s literárnou prílohou Orol tatránski. Memorandum slovenského národa (1861) a založenie Matice slovenskej (1863) poukazujú na počiatky rozvíjajúcej sa vedeckej a kultúrnej činnosti.
• Realizmus a slovenská moderna /1870 – 1918/  
  Po zrušení troch slovenských gymnázií a rozpustení Matice slovenskej sa novým centrom kultúrneho a národného života stal Národný dom v Martine, kde pravidelne vystupoval Slovenský spevokol a sídlili redakcie Slovenských pohľadov (1871) a Národných novín. Prvé obdobie realizmu sa spája s dielami P. Országha Hviezdoslava. M. Kukučína, S. Hurbana-Vajanského, E. Maróthy – Šoltésovej a T. Vansovej. Druhú fázu reprezentujú mená: B. Slančíková Timrava, J. Gregor – Tajovský, J. Jesenský. Ku konci prezentovaného obdobia sa v slovenskej poézii objavujú prvky nastupujúcej moderny v autorskom zastúpení I. Krasko, I. Gáll, V. Roy.

Stálu expozíciu rozširujú doplnkové expozície predstavujúce ďalšie etapy vývinu slovenskej literatúry:

• Nestála expozícia + /1918 - 1945/

Výstava zachytáva vývin slovenskej literatúry v období búrlivých spoločensko-politických zmien, rozpadu Rakúsko-uhorskej monarchie a vzniku prvej Československej republiky, v období svetovej hospodárskej krízy a nastupujúceho fašizmu v Európe. Výstavný projekt približuje diela a autorov novosymbolizmu, vitalizmu, proletárskej literatúry, socialistického realizmu, nadrealizmu, katolíckej moderny, sociálno-psychologického realizmu a lyrizačné tendencie v próze, naturizmus, dramatickú a literárnovednú tvorbu.

• Nestála expozícia ++ /od r. 1945/

Voľné pokračovanie stálej expozície poskytne prehľad o vývine literatúry po 2. svetovej vojne, keď jej charakter určovali zložité politické podmienky. Štátna ideológia predpisovala autorom obsah, témy, ale aj formy literatúry. Výstava prezentuje mnohých spisovateľov, redaktorov a vydavateľov, ktorí boli prenasledovaní, nesmeli tvoriť a zapájať sa do verejného života.

Komentovanú prehliadku stálej expozície LM SNK si môžete objednať.

Historická knižnica sa v súčasnom stave zachovala aj vďaka jednotlivcom a inštitúciám, ktoré sa napriek nie vždy priaznivým okolnostiam snažili o jej zachovanie a zveľaďovanie. 

Gróf Anton Juraj Aponi (1751 - 1817), ako milovník a zberateľ kníh, knižnicu založil v roku 1774 vo Viedni. Knihy vždy dôsledne vyberal a do ich nákupu investoval obrovské peniaze na knižných veľtrhoch, pri kúpe pozostalostí i z kláštorných knižníc zrušeného rádu jezuitov. Niektoré tituly z týchto nákupov nájdeme v knižnici dodnes. Na usporiadanie kníh a ich katalogizáciu si vybral Augustína Michelazziho, svojho profesora taliančiny na viedenskom Tereziáne (ústav na výchovu šľachtických synov). Dôkazom dôslednej práce knihovníka Michelazziho sú jeho dodnes zachované rukopisné katalógy.

Po smrti A. J. Aponiho knižnicu ako celok udržal syn Anton Aponi (1782 - 1852), majiteľ oponického panstva, ktorý vyplatil podiely súrodencom. Anton ako kariérny diplomat zastupoval Rakúske cisárstvo v Paríži, Londýne, Ríme a v diplomatickej službe prežil vyše 42 rokov. Rodovú knižnicu zveril knihovníkovi Carlovi Antonovi Gruberovi, ktorý zaviedol nový katalogizačný systém a upozornil na stiesnený priestor pre knihy vo viedenských palácoch. Gruber zdvorilo navrhol grófovi Aponimu, aby pouvažoval nad prenesením knižnice do Uhorska – „do drahej vlasti“ na Maierhof do Bratislavy. Aponi informoval bratislavský magistrát o svojom zámere postaviť na Kozej ulici poschodový palác za účelom prevozu slávnej rodinnej knižnice a jej sprístupnenia verejnosti. So súhlasom magistrátu bol 13. júna 1827 novopostavený palác slávnostne otvorený pre verejnosť ako prvá verejná knižnica v Uhorsku. Motto na priečelí paláca „LITERIS IN PATRIA AVGENDIS“ (Na zveľadenie učenosti vo vlasti) s rodovým erbom bolo naplnené aj vydaním útlej knižky s názvom Collectio Monimentorum quae in memoriam Bibliothecae Apponianae custodita sunt.

Autorom knižky s množstvom zaujímavých a faktických textov, ktoré sú dodnes základným prameňom pre štúdium dejín tejto knižnice, bol samotný Gruber, ktorý ako knihovník a správca knižnice zostavil výpožičný poriadok a dbal na jej každodenné fungovanie. S knižnicou takpovediac i zostarol a pre vysoký vek ho museli v roku 1833 penzionovať. Keďže aj príspevky na chod knižnice z mestskej pokladne boli čoraz menšie, sklamaný Anton Aponi sa rozhodol, že ju natrvalo presunie do rodového kaštieľa Aponiovcov v Oponiciach, kde pre knižnicu nechal pristavať celé krídlo. Impozantný interiér knižnice v Oponiciach s empírovým nábytkom z Paríža, ktorý Antonovi Aponimu pripomínal vyše dvadsať rokov strávených v meste nad Seinou, poskytol grófovi priestor pre bilancovanie jeho pestrého života a písanie pamätí.   

Ďalšími vlastníkmi knižnice boli jeho syn Július (1816-1857), vnuk Ľudovít (1849-1909) a napokon Ľudovítov syn Henrich Aponi (1885-1935) – posledný majiteľ oponického panstva. V tých časoch už fond knižnice neobohatili žiadne mimoriadne tlače. Práve naopak, fond sa podstatne zmenšil po aukciách v roku 1892 (Sothebys) a 1939 (Praha). Napriek výraznému úbytku kníh, odborné prieskumy fondu v 50. rokoch 20. storočia (bez práce františkána Jozefa Vševlada Gajdoša by v súčasnosti knižnica už asi ani neexistovala) aj revízie vykonané pracovníkmi Matice slovenskej a Slovenskej národnej knižnice potvrdili pestrú obsahovú skladbu knižnice.

Kde a kedy môžete navštíviť Aponiovskú knižnicu?

Odbor správy a spracovania HKD a HKF, pracovisko Oponice
Slovenská národná knižnica
956 14 Oponice 271

Aktuálne otváracie hodiny. Otváracie hodiny pre verejnosť sa môžu meniť v závislosti od aktuálnej vyťaženosti knižnice. Skontrolujte si: voľné termíny prehliadok pre individuálnych návštevníkov. Dokument je priebežne aktualizovaný.

 Otváracie hodiny:

Stála expozícia Slovanského múzea A. S. Puškina (SMASP), ktorá sa nachádza v priestoroch renesančného kaštieľa v Brodzanoch sa člení na 2 časti:

• Rodinné salóny Friesenhofovcov a Oldenburgovcov 
  Historické salóny zaujmú dobovým i pôvodným nábytkom, osobnými predmetmi, rodinnými albumami a bohatou obrazovou výzdobou.  Salón druhej manželky baróna von Friesenhof, rakúskeho diplomata v Petrohrade, Alexandry Gončarovovej - Friesenhofovej, je zariadený pôvodným nábytkom. V hudobnom salóne sa nachádza časť kníh z rodinnej knižnice Friesenhofovcov, knihy vydané významným ruským vydavateľom A. Smirdinom či francúzsko-ruský atlas cárskeho Ruska, vytlačený v roku 1833.
  Medzi najvzácnejšie exponáty patrí herbár Natálie Ivanovny Zagriažskej-Friesenhofovej z 1. polovice 19. storočia a rodinné fotografické albumy Friesenhofovcov a Oldenburgovcov. Albumy kresieb a portrétov od renomovaných ruských a európskych umelcov patria medzi unikáty oceňované aj odbornou verejnosťou.
    

• Život a dielo A. S. Puškina 
  Pohnuté osudy klasika ruskej poézie približujú portréty, kresby a knihy súvisiace s osobnosťou A. S. Puškina. Ako vrcholný predstaviteľ ruského romantizmu bol prekladaný celou plejádou významných slovenských básnikov. Táto časť expozície preto predstavuje ich prekladateľskú činnosť a prínos k sprístupneniu Puškinovho diela slovenskej verejnosti.
    

• Exteriér kaštieľa 
  Stálu expozíciu SMASP dopĺňa historicky a botanicky cenný park, ktorý je chráneným areálom. Medzi vzácnymi drevinami návštevník nájde aj viacero búst  slovenských a ruských spisovateľov. Návštevu kaštieľa sa oplatí spojiť aj krátkou prechádzkou k rodinnej hrobke Friesenhofovcov – pôvodných majiteľov kaštieľa.

   

  Nazrite s nami do Slovanského múzea aj cez kanál Youtube. 
  Prehliadku expozície Slovanského múzea A. S. Puškina si môžete objednať.

Informácie o prenájme exteriérov a interiérov SMASP.

Národný cintorín — The National Cemetery (English Audioguide   )

Koncom 18. storočia bol v Turčianskom Sv. Martine na malom návrší, ktoré obteká potok Medokýš, vybudovaný nový obecný cintorín. Ako „národný" sa začal profilovať až koncom 19. storočia, keď na ňom postupne pribúdali hroby osobností, ktoré v Martine aj po zatvorení Matice slovenskej naďalej pracovali ako redaktori, vydavatelia a tlačiari slovenských novín a kníh, múzejníci, divadelní ochotníci, ale aj slovenskí podnikatelia. Boli to ľudia, ktorí výrazne prispeli k udržaniu slovenského národného života aj v období mimoriadne nepriaznivom pre malé národy v Uhorsku.

Oficiálne pomenovanie Národný cintorín však pochádza až z roku 1967, keď bol cintorín vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. V súčasnosti sa na Národnom cintoríne, ktorý spravuje mesto Martin v spolupráci so Slovenskou národnou knižnicou, nachádza viac ako 3 559 hrobových miest, z toho okolo 859 patrí významným osobnostiam slovenského kultúrneho a spoločenského života. Slovenská národná knižnica má v správe 43 náhrobníkov a zabezpečuje lektorované prehliadky Národného cintorína.

Ako expozícia in situ je Národný cintorín rozdelený na 6 sektorov, označených písmenami A – F, v ktorých sú situované náhrobníky od najstarších a najjednoduchších foriem (zväčša postavené z národných zbierok) až po autorské diela významných slovenských výtvarníkov (Blažej Bulla, Fraňo Štefunko) a architektov (Dušan Jurkovič). Viac informácií o Národnom cintoríne

Objednať lektorovanú prehliadku Národného cintorína.

Od roku 1979 sídli Slovanské múzeum A. S. Puškina (SMASP) v renesančnom kaštieli v Brodzanoch. Majiteľom brodzianskeho kaštieľa bol v 19. storočí rakúsky diplomat Gustav Friesenhof s manželkou Alexandrou N. Gončarovovou, sestrou Puškinovej manželky Natálie. Rodinné väzby na ruského básnika dávali miestu mimoriadne tvorivú atmosféru. Dcéra Friesenhofovcov Natália von Oldenburg sa stala mecénkou viacerých významných umelcov svojej doby. Na kopci Hôrka nad Brodzanmi dal jej manžel vojvoda Elimar Oldenburg postaviť kaplnku s rodinnou hrobkou a neďaleko nej sa nachádza letohrádok, ktorý vybudovala Natália po jeho smrti.

Časť expozície múzea dokumentuje vplyv A. S. Puškina na slovenskú literatúru a mapuje najvýznamnejšie etapy jeho života. Zariadenie salónov, ktoré tvorí pozostalosť rodiny Friesenhofovcov a viaceré spomienkové predmety, približuje návštevníkom atmosféru rodinného sídla šľachty na prelome 19. a 20. storočia. Okrem prehliadok stálej expozície v kaštieli SMASP usporadúva besedy so spisovateľmi, kultúrno-spoločenské a odborné podujatia či vyučovacie hodiny so súťažami.

Nazrite s nami do Slovanského múzea aj cez kanál Youtube. 

Aktuálne otváracie hodiny.

Slovanské múzeum A. S. Puškina 
958 42 Brodzany

Informácie a rezervovanie lektorovaných prehliadok stálej expozície:

E-mail:    slovanske.muzeum@snk.sk, alexandra.lukacova@snk.sk 

Telefón: +421 (0)38 2452 650, 651
               +421 (0)38 2452 653

 
Zväčšiť mapu

Cenník služieb

Vstupné do SNK - Slovanské múzeum A. S. Puškina upravuje Cenník poplatkov v SNK.