Kowalski: Niektoré jeho skladby nevedel nik zahrať
Objavte s nami #pribeh_dokumentu, ktorý nájdete aj v Katalógu digitálnej knižnice SNK
Je rok 1936. V pražských kaviarňach znie džez J. Voskovca, J. Ježka a J. Wericha, zmysly slovenských dám opantáva sladkým hlasom a zjavom elegána František Krištof Veselý. Inšpirovaný avantgardným skladateľom Aloisom Hábom, komponuje Július Kowalski prvú „slovenskú" skladbu v jednošestinovom systéme. Rukopis unikátnej „Malej suity pre violu" sa nachádza v Slovenskej národnej knižnici.
Rukopis diela Malá suita pre violu si detailne môže prehliadnuť len návštevník nášho Katalógu digitálnej knižnice SNK (t.j. v našich priestoroch).
Ľudskému uchu znie najlahodnejšie poltónová melódia. Jedna oktáva je rozdelená na 12 poltónov a na tomto princípe už stáročia fungujú vážne i moderné skladby, ktoré denne počujeme. V eufórii po skončení I. svetovej vojny sa do popredia dostáva všetko nové. V Prahe je veľkým experimentátorom Alois Hába – uznávaná európska osobnosť, ktorý od roku 1925 učí na pražskom konzervatóriu avantgardnú mikrotonálnu hudbu. Veľmi jednoducho povedané, oktávu rozdelil na štvrťtóny (24) a dokonca šestinotóny (36), čím vznikol jednoštvrtinový a jednošestinový tonálny systém. Jeho žiakom bol v rokoch 1929 – 1933 aj Július Kowalski. Načas sa odpútal od komponovania v „klasickom" diatonicko-tonálnom systéme, a vtedy vzniklo šesť skladieb v mikrotonálnom systéme, ktoré sú až doposiaľ slovenskou raritou. Originálne zápisy majstra Kowalskeho štyroch z týchto diel, sú uložené v Slovenskej národnej knižnici:
- Dve improvizácie pre husle v štvrťtónovom systéme (1994)
- Malá suita pre violu v šestinotónovom systéme (1936)
- Partita pre husle v šestinotónovom systéme (1936)
- Fantázia pre husle a violončelo v štvrťtónovom systéme (1937)
Umelec má jasne v notovom zápise označené hranie v 1/4 a 1/6 tónovom systéme.
Aj iní hudobní skladatelia použili z času na čas štvrťtóny a ich funkciou bolo zvukovo ozvláštniť určité dielo, ale skladbu ako celok, ktorá by bola skomponovaná v štvrťtónovom či šestinotónovom systéme, u žiadneho slovenského skladateľa nenájdeme", spresnil Juraj Bubnáš z Hudobného centra.
Týmto sú diela Júliusa Kowalskeho vzácne a jedinečné.
Malá suita pre violu bola jedným z dvoch Kowalského skladieb, ktoré 25. júna 1937 otvárali program XV. medzinárodného festivalu pre modernú hudbu v Paríži na Champs-Elysées. Odohral ju violista Vilém Kostečka z Českého nonetu. Zábavné na podujatí bolo, že Kowalski sedel pri poslucháčovi, ktorému sa skladba nepáčila a veľmi hlasno počas hry pískal. Jednoštvrtinovú hudbu svet ešte dokázal stráviť, ale jednošestinovú absolútne neprijal. Ani sám Kowalski nebol s ňou stotožnený, a tak sa vrátil ku „klasike". Ostal jej verný až do roku 1994. Vtedy, pri príležitosti storočnice Aloisa Hábu, skomponoval v mikrointervalovej tónine dve skladbičky. Avšak nenašiel sa interpret, ktorý by dielo vedel odohrať – ani v Čechách ani na Slovensku. Po rozpade Hábovho (neskôr Pandulovho a neskôr Novákovho) kvarteta v roku 1968 sa interpretácii jednoštvrtinovej ani jednošestinovej tvorbe nik nevenoval.
Prečítajte si, čo o tvorbe J. Kowalského povedali odborníci na adrese: http://dikda.eu/kowalski-niektore-jeho-skladby-nevedel-nik-zahrat/, alebo si jeho diela prezrite priamo v Katalógu digitálnej knižnice SNK.
Katarína Štefanides Mažáriová
hovorkyňa