SLOVENSKÁ NÁRODNÁ KNIŽNICA

Martin 14. októbra 2016 - Panelová diskusia pod názvom Slovenská literatúra a knižná kultúra v múzejnej prezentácii vyvolala vášnivú debatu o tom, akú podobu by mohla nová expozícia Literárneho múzea SNK. Súčasťou podujatia bolo aj slávnostné otvorenie výstavy Nestála expozícia 2+, ktorá zachytáva vývin slovenskej literatúry od 2. svetovej vojny po rok 1989.

Literárne múzeum SNK ponúka návštevníkom expozíciu o vývine slovenskej literatúry od jej najstaršieho obdobia. Za približne 20 rokov jej existencie ju navštívili tisíce ľudí, niektorí aj viackrát. Doba sa však zmenila. Knižnice v 21. storočí ponúkajú čitateľom aj digitálny obsah a technika zas nové spôsoby, ako ho prezentovať atraktívne a interaktívne aj pre mladé generácie.

Každý z nás si aspoň občas niečo odloží "na pamiatku", vedome či podvedome - kamienok z dovolenky, bábiku z detstva, retiazku po babičke. Niektorí z nás majú spomienok plné povaly. "Uchovávame si teda hodnoty, ktoré už prestali fungovať v pôvodnom využití a presne to robí aj múzeum vo svojej expozícii. Literárne múzeum je špecifické, pretože literárne dielo sa dá interpretovať aj maľbou, prednesom, tancom, hudbou, filmom či knihou. Preto by nová expozícia využiť aj tieto formy umenia pri zhmotnení literárneho diela," skonštatoval v úvode autor libreta súčasnej ale i novej, pripravovanej expozície Mišo Kováč Adamov. Súčasnú expozíciu tvorilo niekoľko rokov postupne viac ako 100 odborníkov z rôznych oblastí, ktorí zhmotnili Kováčov ideový náčrt obsahového a priestorového usporiadania expozície. Nachádza sa v ňom množstvo originálov od ranného obdobia až po prvú svetovú vojnu. Podľa odborníkov by sa ich počet mal zredukovať, aby sa do priestorov budovy zmestila literatúra až po súčasnosť. Literárny kritik a historik, Vladimír Petrík v návrhu na nové libreto ocenil členenie exponátov chronologicky podľa literárnych slohov a štýlov. Zaujal ho aj fakt, že Kováč navrhuje expozíciu obohatiť o vývoj a vývin knihy. Upozornil však, že môže ísť o duplicitné informácie vzhľadom na to, že expozícia bude komunikovať návštevníkovi vývin literatúry a literatúra - to sú aj knihy. Pochybuje o tom, že treba v budúcnosti zohľadniť typy návštevníkov: "To by bol veľký rozptyl. Expozícia má vychovávať, nie vo všetkom vychádzať v ústrety. Tí, čo vedia málo, alebo nič, sa majú na návšteve expozície doučiť. Musí byť realizovaná tak, že zaujme a nebude nudiť," upozornil Petrík.

Pavol Komora, kurátor Historického múzea v Bratislave, zdôraznil, že "súčasná expozícia nie je zlá, má však nedostatky, ktoré ju znehodnocujú, napríklad faksimile nalepené na skle, ktorý zacláňa originál vo vitríne." Pokladá za vhodné, aby mal v budúcnosti návštevník prístup k obsahu jednotlivých kníh a listín z ranej éry. Vyzdvihol tiež, že návrh ráta aj s dejinami knižnej kultúry, čím sa ocení práca napríklad knižných ilustrátorov.

Diskusie, ktorú moderoval spisovateľ a publicista Michal Hvorecký z Goetheho inštitútu v Bratislave, sa zúčastnil aj dizajnér Peter Liška, ktorý stojí za viacerými úspešnými múzejníckymi a výstavnými projektami. Okrem iného je spoluautorom vizuálneho stvárnenia novej expozície Príroda Turca v SNM v Martine - Múzeu Andreja Kmeťa ale aj expozície Drevárskeho a lesníckeho múzea. "Aktuálna expozícia skutočne nevytvára dojem, ktorý súčasné výstavné prostriedky a praktiky môžu poskytnúť. Preto treba už pri písaní scenára klásť dôraz na výstupy, ktoré by zrozumiteľne a atraktívne interpretovali obsah súčasnými múzejnými prostriedkami. Je nevyhnutné zohľadniť aj nové technológie a postupy, teda zvažovať, čo treba napríklad vytlačiť na výstavný panel čo má byť interaktívna prezentácia a čo návštevníkovi povedať prostredníctvom sprievodných aktivít. Zároveň by však scenár mal nechávať voľný priestor pre vstup dizajnéra, resp. ten by mal byť prizvaný už k riešeniu technického scenára.," odporučil dizajnér.

Libreto je nevyhnutným predpokladom pre vznik novej stálej expozície LM SNK a je prvým krokom pri hľadaní možností jej financovania a rekonštrukcie samotnej budovy.

O budúcej podobe stálej expozície Literárneho múzea diskutovali:

• Mišo A. Kováč - múzejník, teatrológ, historik, publicista a tvorca koncepcie nového libreta expozície LM SNK. Je tvorcov aj súčasného libreta expozície LM SNK.
• Pavol Komora - kurátor Historického múzea v Bratislave.
• Vladimír Petrík - literárny kritik a historik.

Diskusiu moderoval spisovateľ a publicista Michal Hvorecký (Goethe-Institut Bratislava).

Súčasťou podujatia bude sprístupnenie výstavy Nestála expozícia 2+, ktorá je voľným pokračovaním stálej expozície. Zachytáva vývin slovenskej literatúry od 2. svetovej vojny po rok 1989. Nová časť, umiestnená v ďalšom chodbovom priestore poschodia, poskytuje prehľad o slovenskej literatúre od druhej svetovej vojny až po "Nežnú" revolúciu. Celé to obdobie bolo časom budovania socializmu, keď sa literatúra na domácej pôde rozvíjala pod tlakom komunistickej ideológie. Tento tlak bol všeobecný, postihol všetky druhy literatúry, s výnimkou slovenských exilových autorov v zahraničí. Lenže exiloví autori vo svete sa museli boriť s inými ťažkosťami, často až so základnými existenčnými. Je obdivuhodné, že aj napriek tomu vytvorili hodnotné diela, ktoré sa stali súčasťou základného fondu našej literatúry. Výstava bude publikovaná aj formou katalógu na internete, aby bola ľahšie prístupná najmä pedagógom a študentom.

Katarína Mažáriová 
hovorkyňa SNK