SLOVENSKÁ NÁRODNÁ KNIŽNICA

Martin, 15. marca 2016 - Zatiaľ čo v roku 1906 sa v Rakúsko – Uhorsku len uvažovalo o zmene volebného zákona a zvažovalo sa i to, či ho dostanú analfabeti a ženy, na Novom Zélande už ženy mohli voliť dávno. U nás sa tak stalo až v roku 1920. A do poslaneckých kresiel vtedy zasadlo aj prvých 12 statočných žien.

„Ja som za čím väčšie rozšírenie politických práv," dušoval sa vtedajší minister pravosúdia Géza Polónyi (1906-1907) krátko po nástupe do funkcie v roku 1906. Malo byť priame a tajné ale nie zas až tak rovné, aby nemalo hraníc – veď „prirodzené hranice musí mať každá rovnosť verejného práva." Skutočná reforma však v našich krajoch nastáva až so vznikom Československej republiky v roku 1918.

Voliť sa muselo – inak pokuta

Tzv. volebný zákon č. 123/ 1920 síce dal právo voliť všetkým mužom i ženám po dosiahnutí 21. roku života, avšak súčasne z neho urobil povinnosť. Oslobodení boli občania nad 70 rokov, chorí alebo zdravotne hendikepovaní, osoby v tom čase zdržiavajúce sa aspoň 100 km od miesta bydliska, ľudia s neodkladnými pracovnými záležitosťami alebo tí, ktorí sa jednoducho kvôli dopravnej zápche na voľbu nestihli dostaviť. Volebné miestnosti neboli otvorené tak dlho, ako sme teraz zvyknutí a volilo sa len v mieste bydliska.

Řád volení do poslanecké sněmovny - Zákon č. 123/1920

Voľby v mnohých jazykoch

V roku 1920 sa ešte nevolilo na celom území Československa, a tak napokon do Poslaneckej snemovne Národného zhromaždenia bolo zo zákonom stanovených 300 poslancov zvolených len 281. Spomedzi 23 politických strán sa ujalo mandátu 16, čo je skutočne rôznorodé zastúpenie. Na našom území sa v tom čase používalo mnoho jazykov, takže aj tlačoviny na voľby a volebné zápisy boli vo viacerých jazykoch – okrem češtiny a slovenčiny sa našli aj nemecké, poľské, maďarské, ukrajinské.

Dvanásť statočných

Zákon č. 123/1920 bol na danú dobu pokrokový. Určil všeobecné rovné a priame hlasovacie právo tajným hlasovaním. Československo sa dokonca stalo jednou z mála krajín sveta, ktorá ženy takto zrovnoprávnila. „Uznávam právo ženy na politický život tak, ako právo muža, ba ešte viac," deklaroval napríklad prezident USA F. D. Roosevelt. A tak sa stalo, že v prvom priamo zvolenom Národnom zhromaždení ČSR sa ocitlo 12 poslankýň a 3 senátorky. Spomienky na niektoré sa do parlamentných memoárov vryli hlbšie, na niektoré plytkejšie.

Sľub poslanca z roku 1920

Začítajte sa s nami do príbehov dvanástich statočných poslankýň Národného zhromaždenia Československej republiky. Celý článok a zdigitalizované dokumenty sú dostupné na adrese:
http://dikda.eu/prvych-dvanast-statocnych-politiciek/

Mgr. Katarína Mažáriová
hovorkyňa SNK