SLOVENSKÁ NÁRODNÁ KNIŽNICA

Martin, 16. decembra 2016 - O prvé vzlietnutia k výšinám sa snažili už starovekí Číňania. Vývoj chcel urýchliť nákresmi aj geniálny Leonardo da Vinci. Ale ľudstvo si na prvý naozajstný let lietadlom muselo počkať do 17. decembra 1903. Orville Wright síce letel len 12 sekúnd... no, vlastne to ani nebol let v našom ponímaní. Podstatné ale je, že „motorový stroj ťažší ako vzduch" prekonal vo vzduchu vzdialenosť 39 metrov, čím odštartoval prudký rozvoj letectva. Vďaka zdigitalizovaným fondom Slovenskej národnej knižnice (SNK) si môžeme zaujímavo pripomenúť 113. výročie prvého letu.

Hádzanie bomby z lietacieho stroja na turecké pevnosti v Tripolise (Vlasť a svet, r. 1912, č. 2, s. 1)

Nevyhral prvý let

Spolu s bratom Wilbourom stáli aj pri zrode prvého letiska na svete, ktoré v americkom Marylande otvorili v auguste 1909 a sami tam vyučovali amerických letcov. Bohužiaľ, naše noviny nevenovali letu ani letisku pozornosť. Rovnako úspešne „zatajili" aj vznik letiska v Európe, v Hamburgu v januári 1911.

Slávny prvý dvojplošník bol vyrobený z jaseňového dreva a pokrytý mušelínovou tkaninou. Orville pri lete ležal na spodnom krídle a pilotoval tak, že sa nakláňal doľava alebo doprava. Za 12 sekúnd toho zrejme veľa nenariadil, ale v tento deň letel aj jeho brat Wilbur a jeho 279-metrový a 59-sekundový let bol už naozajstným riadeným letom. Bohužiaľ, možnosť letieť prvý prehral v kockách, a tak sa do histórie navždy zapísal jeho brat Orville. Slávny Wright Flyer, ako lietadlo nazvali, mal po smrti bratov pripadnúť Angličanom, pretože práve v Anglicku bratia dosiahli svoj najväčší triumf. ALE!

Fotku zachytávajúcu let Wilbura Wrighta v roku 1908 nájdeme aj v časopise La Science et La Vie z roku 1917 (č. 7, s. 394). Tento časopis odoberal aj generál M. R. Štefánik, ktorého knižnicu SNK spravuje. Lietadlo už samozrejme bolo značne vylepšené, dosahovalo väčšiu výšku, malo dlhší dolet. Lásku ku technike zrejme prebudil v bratoch ich otec, keď jednému z nich na narodeniny daroval model helikoptéry.

Urazená hrdosť

Orville, ktorý prežil Wilboura o 36 rokov, do závete prepašoval záludnú vetu: „pokiaľ sa tesne pred smrťou nerozhodnem inak." No a práve táto poistka spôsobila, že sa o lietadielko viedli spory a napokon sa dostalo do amerického Národného múzea letectva a kozmonautiky. V deň čítania závetu sa totiž prihlásil záhadný svedok s Orvillovým listom, ktorým žiada riaditeľa Southkensingtonského múzea o vrátenie lietadla do USA. Za zmenou rozhodnutia stála urazená hrdosť Orvilla Wrighta, pretože Smithsonov inštitút, ktorý mal dostať dvojplošník uznal letecké prvenstvo Samuelovi P. Langleymu, ktorý tiež zostrojil stroj ťažší ako vzduch.

Prečítajte si aj ďalšie zaujímavosti zo sveta, kde sa každý deň "lieta v oblakoch" - od svadby až po vraždu v lietadle, alebo kedy sa do kokpitu posadila prvá žena. Celý článok nájdete na adrese: http://dikda.eu/prvy-let-trval-12-sekund/

Mgr. Katarína Mažáriová
hovorkyňa SNK