SLOVENSKÁ NÁRODNÁ KNIŽNICA

Martin, 16. decembra 2016 – Generálna riaditeľka Slovenskej národnej knižnice, Katarína Krištofová, prevzala z rúk Alexandra Susha, zástupcu riaditeľa Národnej knižnice Bieloruska faksimile najstaršej knihy vytlačenej v starobieloruskom jazyku. Preklad časti Biblie, Psalterium, vytlačil známy humanista Francysk Skaryna v Prahe presne 6. augusta 1517.

Historicky prvá bieloruská kniha vyšla v rovnakom roku, ako Martin Luther pribil svoje tézy na wittenbergský kostol. Psalterium obsahuje nielen preklad Biblie, ale aj Skarynov výklad. Historici sa zhodujú, že keby bol žil v inej krajine, inkvizítori by mali najmenej 13 rôznych dôvodov na to, aby ho upálili ako kacíra. Nielenže si totiž dovolil komentovať svätý text, ale dokonca si v knihách, ktoré tlačil, zverejňoval aj svoj portrét, písal k nim jasné predhovory a písal na okraj poznámky, v ktorých vysvetľoval menej vzdelaným čitateľom neznáme slová. Modernou rečou povedané, písal akési hypertextové odkazy. Ako prakticky zmýšľajúci človek Bibliu vytlačil vo formáte A4 – to bol až štvornásobne menší formát, ako bol v tom čase tradičný formát Biblie. To ju urobilo ľahšie čitateľnou. Pre bieloruský národ to bol veľký krok vpred. Biblia sa stala dostupnejšou a zrozumiteľnejšou pre bežných ľudí. Knihy dovtedy vlastnili len bohatí a kláštory, ktoré zas vlastnili ručne písané knihy.

Učenec Francysk Skaryna sa narodil v Polatsku, čo je dnes stredne veľké mesto Bieloruska, pričom presné dátumy nie sú známe. Odhadujú sa dva dátumy jeho života: 1485 – 1540 a 1490 – 1551.

Jeho otec, Luka, bol obchodníkom s kožušinami, a v rodnom meste poskytol svojmu synovi vzdelanie. Odtiaľ Francysk putoval na krakovskú univerzitu. Zrejme tam sa prvýkrát „zoznámil" s kníhtlačiarenským strojom, pretože v Krakowe sa prvá kníhtlačiareň objavila v roku 1496. Bakalársky titul dosiahol v roku 1506, o sedem rokov neskôr získal doktorát z medicíny na Univerzite Padova v Taliansku. Tam si doteraz pripomínajú jeho pamiatku portrétom, ktorý je umiestnený medzi najvýznamnejšími osobami, ktoré kedy na univerzite pôsobili - vrátane Galileiho, ktorý tu učil v rokoch 1592 – 1610.

V rokoch 1481 – 1513 bol sekretárom dánskeho kráľa Hansa a získaval znalosti z oblasti umenia, klasických jazykov, botaniky, astronómie, práva a heraldiky. Učil sa umeniu drevorezu, ktoré bolo charakteristické pre južné Nemecko, popritom študoval kníhtlač v severnom Taliansku.

Potom sa pohyboval v kruhoch, ktoré sa tešili priazni habsburgského vládcu Maximilána. Preto je veľmi pravdepodobné, že sa stretol aj s nemeckým maliarom, grafikom, rytcom a matematikom Albertom Dürerom a jeho známymi spolupracovníkmi.

Podľa jednej vedeckej hypotézy Skarynu zvečnil maliar Rafael vo svojej freske „Aténska škola" vo Vatikáne. Freska obsahuje aj Rafaelov autoportrét. Vedľa neho stojí neznáma osoba, na ktorú, keď sa pozriete, zistíte, že sa podobá na Skayrnu na drevoryteckom autoportréte. Takže táto vedecká hypotéza vôbec nemusí byť nesprávna.

Po promóciách sa Skaryna vrhol na lekársku prax, ale nikdy sa nevzdal svojho sna – vytlačiť knihu vo svojom rodnom jazyku. V tom čase kníhtlač zaznamenáva rozkvet. Severné Taliansko sa doslova podobá na „silicon valley", kde mladí podnikatelia bezhlavo zakladajú kníhtlačiarenske obchody pomaly v každom dome. Skaryna, dozvediac sa o tom, že Česi vytlačili svoju prvú knihu v Benátkach v roku 1506, si pomyslel, že nadišiel ten čas aj pre bieloruskú knihu. V roku 1517 si Skaryna zakúpil tlačiarensky lis v Prahe a vytlačil tu aj svoju prvú knihu „Psalterium", časť Biblie, v starobieloruskom jazyku. Stalo sa tak 6. augusta 1517. Bielorusi sa tak stali druhým slovanským národom, ktorí mal Bibliu vytlačenú vo svojom jazyku.

Okolo roku 1522 sa Skaryna presťahoval do Vilňusu a vo svojom rodisku založil prvú kníhtlačiareň v Litovskom veľkovojvodstve. Vďaka Skarynovi mali Bielorusi možnosť kúpiť a čítať cenovo dostupnú tlačenú Bibliu vo svojom rodnom jazyku ešte skôr, ako Nemci, Angličania, Francúzi a iné národy. Skaryna bol teda nadčasovo zmýšľajúci človek – možno až príliš nadčasový. Napríklad poslal ukážku svojich prác do Moskvy s návrhom na zriadenie tlačiarne v Moskve. Pre neho by to bolo znamenalo vstup na veľký tlačiarensky trh, avšak moskovské autority neboli na takýto krok pripravené. Pre porovnanie s dneškom: Skaryna by sa týmto krokom bol stal v Moskve tým, kým v súčasnosti prvý internetový provider v Rusku. Tlačiareň však v Rusku musela počkať na svoj vznik zhruba 500 rokov, kedy ju založil Ivan Fedorov.

Skaryna tlačil nádherné knihy, používal krásne písmo, prekladané rébusmi a ilustrované množstvom drevorytov a tajomne zdobenými iniciálami. Dokopy Skaryna vytlačil až 10-tisíc kníh, pričom jeden titul dosahoval v tých časoch náklad do 500 ks. Celkovo teda vytlačil zhruba 20 rôznych titulov.

Katarína Mažáriová 
hovorkyňa SNK