SLOVENSKÁ NÁRODNÁ KNIŽNICA

Martin, 26. mája 2017 - Prečo boli v 17. storočí kalendáre zlatou baňou pre tlačiarne, keď ľudia nevedeli čítať? Mali skutočne Slováci pred 200 rokmi svoju tajnú tlačiareň? Ako vyzerali slovenské i európske regióny, mestá či hrady na mapách pred 500 rokmi? Aj tieto témy rozoberali odborníci na vedeckej konferencii Typografické médium ako objekt výskumu kníhkupeckej, vydavateľskej, tlačiarenskej a zberateľskej činnosti 22. až 24. mája 2017 v Literárnom múzeu Slovenskej národnej knižnice.

Tieto odborné stretnutia sa v SNK konajú už od roku 1991, spočiatku sporadicky, každý druhý – tretí rok a na rôznych úrovniach a v tomto roku sa uskutočnil 21. ročník vedeckej konferencie. „Začínali sme celoslovenskými podujatiami, postupne sa začali zúčastňovať českí kolegovia, až naše témy oslovili odborníkov aj v iných krajinách, a v ostatných rokoch ide konferencie v pravom zmysle medzinárodné a interdisciplinárne," zhodnotila počas slávnostného otvorenia podujatia Katarína Krištofová, generálna riaditeľka SNK. Po Čechoch sa pridali maďarskí kolegovia, srbskí i rumunskí.

Posledné štyri roky máva konferencia vždy svoje konkrétne motto a tento rok sa veľký priestor venoval aj príležitostným tlačiam ako osobitému typografickému médiu. „Bohužiaľ, tieto sú v úzadí záujmu bádateľov a pritom sú nesmierne bohatým zdrojom informácií. Ide o reči a básne na pohreboch, adresované mladomanželom počas svadobného obradu, pri inaugurácii politika či cirkevného hodnostára do úradu ale aj študenti sa takouto formou zvykli poďakovať svojim profesorom na záver štúdií. Poskytujú faktografické informácie o regióne, z ktorého pochádzajú, biografické údaje o osobe, ktorej oslavná reč bola venovaná, o dobe, v ktorej žili," uviedla Agáta Klimeková z Odboru správy a spracovania HKD a HKF Slovenskej národnej knižnice.

O čom písal Ján Jesenius?

Práve príležitostným tlačiam uhorského lekára Jána Jesenia sa v príspevku venovala Oľga Vaneková z Ústavu slovenskej literatúry SAV. Hoci bol veľmi uznávaným lekárom a obľúbencom cisára Rudolfa II., ktorý dokonca vykonal v českých krajoch prvú verejnú pitvu ľudského tela, napísal aj niekoľko príležitostných tlačí. Napríklad po smrti svojho priateľa, hvezdára Tycha de Brahe v roku 1601. V roku 1611 pripravil inauguračnú reč pri príležitosti korunovácie Mateja II. za českého kráľa. „Zaujímalo ma, aký obraz o ňom Jesenius vytvoril. V príspevku sa venoval celkovo Habsburgovcom a potom prešiel na panovanie Mateja II. už na uhorskom tróne. V závere prejavu načrtol svoju predstavu o Matejovi ako o novom českom kráľovi, vládnucom spravodlivo," ozrejmila O. Vaneková.

„Príležitostné tlače boli výnosným obchodným artiklom pre tlačiara. Nemusel totiž do tlače vkladať vlastný kapitál, pretože celú tlač aj odbyt zaplatil a zabezpečil objednávateľ tlače. Tlačiar mal z toho teda čistý zisk," doplnila v prednáške o príležitostných tlačiach A. Klimeková. A tak sa už v okolo 18. storočia stretávame s konkurenčným bojom o klienta. „Tlačiar potreboval prežiť získaním takejto zákazky a mal istotu zárobku. Vydávanie napríklad lekárskych učených kníh bolo síce sofistikované, ale neisté – tlačiar to musel zafinancovať a nemal istotu, že sa celý náklad rozpredá," uzavrela A. Klimeková zo SNK.

Význam príležitostných tlačí vo vývinovom procese slovenskej literatúry zhodnotila Lenka Rišková: „Vychádzali aj v českom a slovenskom jazyku a môžeme ich ponímať ako určitý spôsob testovania jazyka a jeho rozširovania. Literárna úroveň týchto prejavov bola vysoká – veď ju písali vzdelanci, ktorí boli v menšine – a tak sa tieto menšinové formy komunikácie – postupne etablovali do komunikácie domácich, častokrát menej vzdelaných ľudí, ktorí boli vo väčšine." Keďže tlače vychádzali v malom náklade, mali úzky okruh recipientov a keďže v Uhorsku do roku 1780 neexistoval povinný výtlačok, do dnešnej doby sa zachovalo len málo exemplárov.

Staré mapy a svet pred 500 rokmi

SNK pripravuje na knižný pult ďalšiu reprezentatívnu publikáciu, ktorou predstaví časť svojich pozoruhodných zbierok. Tentokrát pôjde o staré mapy a veduty z 15. až 18. storočia, ktoré zobrazujú Slovensko, Európu i svet. Ako do uhorskej kartografie významne prispeli svojou prácou aj Slováci, najmä Matej Bel, Matej Korabinský a Samuel Mikovíny? Ľubomír Jankovič z SNK hovoril vo svojom príspevku práve o svojom výskume a prácach na knihe.

Slovensko, Európu a svet na starých mapách a v grafických vyobrazeniach historických dokumentov 15. až 18. storočia vo fondoch a zbierkach SNK predstavil Ľ. Jankovič, ktorý upozornil aj na vznikajúcu publikáciu s rovnakým názvom. Klaudia Túri (tiež Országos Széchényi Könyvtár) sa zaoberala čítanosťou uhorských kalendárov v 17. storočí. Prečo ľudia kupovali kalendáre, aj keď väčšina nevedela čítať? 

Čítať nevedeli, kalendáre ale kupovali

Aj napriek tomu, že v Rakúsko – Uhorsku viac ako 30 % obyvateľstva nevedelo čítať ani písať, tlač kalendárov bola pre kníhtlačiarov v 17. storočí doslova zlatou baňou. Kalendáre totiž nezobrazovali vtedy len to, kto má meniny a aký je deň, ale bežnému človeku poskytovali dôležitý zdroj poznania o svete, poľnohospodárskych prácach, počasí, cirkevných obradoch, atď. Klaudia Túri z maďarskej Národnej Széchényiho knižnice hovorila aj o zdanlivom rozpore medzi vysokým počtom čitateľov kalendára a nízkou mierou gramotnosti v 17. storočí. O tom, prečo sme dosahovali medzi Európanmi jednu z najnižších mier vzdelanosti ako aj o špeciálnych jezuitských metódach vyučovania v 17. a 18. storočí, hovorila Csilla Biró z maďarskej Národnej Széchényiho knižnice. „Tie metódy sa samozrejme dnes už nepoužívajú. Veľkú úlohu vo výučbe hralo opakovanie - učiteľ predčítal a žiaci opakovali. Alebo doslovné opisovanie a učenie sa naspamäť od slova do slova celých pasáží a cvičení," zdôraznila Csilla Biró.

Najstaršie lekárske knihy

Príspevok Kláry Andresovej z Ústavu vedeckých informácií, 1. Lekárskej fakulty Univerzity Karlovej sa zameral na knižné zaujímavosti, ktoré sa nachádzajú v útrobách Ústavu dejín lekárstva 1. Lekárskej fakulty Univerzity Karlovej: „Chcela som predstaviť historickú knižnicu ústavu, pretože je zaujímavá a obsahuje viac ako 2 500 starých tlačí z oblastí dejín lekárstva tlačených v latinčine a nemčine. Najstaršími vo fonde sú tlače zo 16. storočia, ale máme aj dve knihy z 15. storočia, z ktorých konvolút troch lekárskych prvotlačí z konca 15. storočia je neobvykle krásne ilustrovaný."

Tajná tlačiareň v Uhorsku

Ivona Kollárová z Ústrednej knižnice SAV rozoberala na konferencii existenciu tajnej tlačiarne, ktorú bezvýsledne vyšetrovali uhorské úrady od začiatku 90. rokov 18. storočia. Taktiež poukážala na súvislosti medzi tlačiarňou a legislatívou v oblasti cenzúry.

Aké zaujímavosti nájdeme v knižnej zbierke Ústavu dějin lékařství 1. LF Univerzity Karlovej v Praze alebo ako „tajné tlačiarne" ohrozovali verejný pokoj, keď ich vyšetrovanie ovplynilo aj cenzúru u nás - aj to sme sa dozvedeli od K. Andresovej z Karlovej univerzity a I. Kollárová z Ústrednej knižnice SAV. 

Posolstvom konferencie, venovanej dejinám knižnej kultúry, bola teda starostlivosť o knihy. Kniha, ako dôležitý zdroj informácií, nám slúži už niekoľko storočí a mala by vydržať ešte ďalšie storočia pre našich potomkov. „Skrýva v sebe neskutočné množstvo informácií nielen čo sa týka histórie, ale aj jazykovedy, biografistiky, práva, náboženstva, takže hlavným posolstvom konferencie je starať sa o knihy, venovať zvýšenú pozornosť ich výskumu z rôznych hľadísk a čerpať z nich nové a nové informácie" zhodnotila na záver A. Klimeková.

Katarína Mažáriová 
hovorkyňa SNK

foto: R. Ondrašovič, SNK