SLOVENSKÁ NÁRODNÁ KNIŽNICA

Martin, 9. júna 2017 – Štíhly sediaci pán, aj z fotografie z roku 1849 vidno, že bol vysoký. Polodlhé cestičkou rozdelené vlasy, husté fúzy a brada, na prste pečatný prsteň – aj tak zachytilo Jozefa Miloslava Hurbana pred zhruba 169 rokmi šikovné oko fotografa. Aj tento kalotyp odprezentovala Slovenská národná knižnica na vedeckej konferencii venovanej 200. výročiu narodenia Jozefa Miloslava Hurbana.

Fotografia

„Tento kolorovaný portrét J. M. Hurbana na slanom papieri, tzv. kalotyp, pochádza z roku 1849 a pravdepodobne ho vyhotovil srbský fotograf Anastas Jovanović vo Viedni. Fotografia sa do nášho archívu dostala kúpou, od rodiny Hurbanovcov v roku 1973," uviedla Mária Valová zo Slovenskej národnej knižnice počas svojho príspevku.

Kalotyp s portrétom J. Miloslava Hurbana z fondov Literárneho archívu SNK (LA SNK, sign. K 4a), pozvánka a program konferencie

Do pomníka zamurovali prsť z bojísk

Peter Macho z Historického ústavu SAV sa v príspevku zameral na prvý Hurbanov pomník, ktorý mu na Slovensku postavili v roku 1928 v Novom Meste nad Váhom pri príležitosti 10. výročia vzniku Československej republiky. „Symbol Hurbana bol skutočne vtiahnutý do celonárodnej symboliky a prejavilo sa to okrem iného aj tým, že do podstavca tohto pomníka bola vložená prsť z viacerých bojísk – napr. z bojiska neďaleko Starej Turej, kde bojovali počas revolúcie 1848 hurbanovskí dobrovoľníci. Zároveň tam vložili prsť z francúzskych bojísk z 1. svetovej vojny, kde bojovali československí legionári," uviedol Peter Macho. Dodal, že prsť, teda zeminu z bojísk, na ktorých bojovali československí legionári, venovali sami obyvatelia Nového Mesta nad Váhom - „napr. riaditeľ miestneho gymnázia daroval prsť z hrobu svojho brata, legionára, ktorý zahynul v bojoch na uhorskom fronte. Takéto prepájanie, pomocou zeminy z bojísk, bola bežné v medzivojnovom období. Pri spätnom pohľade do minulosti si uvedomíme, že Slováci nemali až tak veľa hrdinských bojovníkov, takže ich potrebovali prepojiť so súčasnosťou," uzavrel P. Macho.

Predkovia vlastnili mlyn

Predkovia J. M. Hurbana pochádzali zo Sobotišťa, kde v 18. storočí vládol živo sa rozvíjajúci obchod i remeselníctvo. Hurbanovci po niekoľko generácií vlastnili jeden z tunajších mlynov a patrili k relatívne slobodnej vrstve obyvateľstva. „Základné informácie o pôvode rodu Hurbanovcov poznáme od samotného Jozefa Miloslava – v jeho pozostalosti sa totiž zachoval náčrt rodokmeňa, do ktorého zaznamenal, že jeho otec bol Pavel bol synom klobučníka Jána a ten bol zas synom Jána Hurbana, majiteľa mlyna Hurbanových v Sobotišti," zdôraznil Zdenko Ďuriška zo Slovenskej národnej knižnice. O tom, kedy bol mlyn postavený a kde presne stál, sa zatiaľ nepodarilo zistiť informácie. V prameňoch z obdobia, z ktorého sa nám zachovali mapy, sa už nespomína. Mlyn sa spomína sa už v roku 1655, keď Štefan Urbani predal svoj podiel na mlyne synovcovi Pavlovi za 200 zlatých a 5 grošov.

Do minulosti rodu Hurbanovcov prítomských zasvätil Z. Ďuriška (SNK), ktorý upozornil aj na mätúce údaje z matrík.

Hurban a národní hrdinovia

Daniela Kodajová z Historického ústavu SAV zas vysvetlila pohľad Hurbana na národný príbeh o Slovensku a Slovákoch a rozobrala jeho verziu slávnej histórie nášho národa, ktorá bola zdrojom národnej hrdosti našich predkov. Typickou črtou obdobia nacionalizmu bolo písanie historických a historizujúcich literárnych a dramatických útvarov, ospevovanie skutkov postáv národného dávnoveku. Historická hodnovernosť opísaných skutkov je irelevantná. „Diela mali spĺňať ideologické a estetické kritériá, prebúdzať a formovať národné povedomie o sebe a sebavedomie. Hurban nebol ani historik ani literárny vedec. Hurbanova generácia si však uvedomovala, že v 40. rokoch 19. storočia prežívajú dobu, ktorá speje k veľkým a rozhodujúcim udalostiam a pri takýchto nemôže byť nič mdlé, nevýrazné, nerozoznateľné," uviedla D. Kodajová.

Život a dielo J. M. Hurbana v príspevkoch rozoberali aj Daniela Kodajová, Rudolf Chmel a Augustín Maťovčík

Na odbornom podujatí odzneli príspevky aj o tom, akej ideológie sa náš národný dejateľ pridŕžal. Literárny vedec a slovakista Rudolf Chmel priblížil Hurbanov zápas za národnú identitu, Miriam Viršinská z Katedry histórie Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave ozrejmila Hurbanovu duchovnú prácu v cirkevnom zbore v Hlbokom. Edíciu dokumentov a korešpondencie ev. farára Daniela Slobodu obsahujúcu aj listy J. M. Hurbana, pripravenú Zdeňkom Fišerom z Moravského múzea v Brne priblížil a zhodnotil prof. Dušan Škvarna z Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Genézu Hurbanovho životopisu Ľudovíta Štúra rozobral Augustín Maťovčík zo SNK.

Katarína Mažáriová 
hovorkyňa SNK