SLOVENSKÁ NÁRODNÁ KNIŽNICA

Brodzany – Ponitrie patrí medzi najstaršie osídlené lokality Slovenska. Prof. PhDr. Ján Lukačka CSc. v Slovanskom múzeu A.S. Puškina v Brodzanoch hovoril o stredovekých školách v okolí, príchode rodu Brogyányiovcov do Brodzian,  ale aj o neslávnom osude jedného stredovekého  falšovateľa listín.

Možno málokto vie, že Ponitrie obýval pračlovek, ale každý vie, že okolie Nitry bolo významným strediskom Veľkej Moravy. O tom, čo sa dialo na tomto území o pár storočí neskôr, začal svoje rozprávanie aj najrenomovanejší znalec ranostredovekých a stredovekých dejín stredného a horného Ponitria na Slovensku, prof. Ján Lukačka. Sústredil sa nielen na osídľovanie v období stredoveku, ale aj na príchod najvýznamnejších šľachtických rodov Diviackovcov, Broďaniovcov a Ludanickovcov. Návštevníci sa dozvedeli zaujímavosti o tunajších kúriách, obytných vežiach či románskych kostoloch. „Ja by som stredovek nenazýval temným, ako sa vo všeobecnosti tvrdí. Faktom však je, že obyčajný ľud bol nevzdelaný. Význam listín a šľachtických nariadení, ktoré sa písali po latinsky, im vysvetľovali zväčša vzdelaní farári v ich rodnej reči,“ vysvetlil prof. J. Lukačka. Dodal, že aj v okolí Nitry bolo zopár tzv. mestských škôl, významnejšie boli pri kapitulách, ale štúdium bolo pre chudobných príliš drahé. Boli vyhradené a prístupné šľachticom, alebo synom mešťanov. „Stali sa prípady, keď pán zistil, že má vo svojom okolí chudobného ale nadaného chlapca a poslal ho na štúdium. Aj farnosť vedela poslať na štúdium nadaného klerika, ale musel sa zaviazať, že sa po štúdiu vráti a túto investíciu si vo farnosti odslúži,“ uviedol prof. Lukačka. Svetlým príkladom je osud chudobného ale nadaného Antona zo Šankoviec, ktorý sa šikovnosťou vypracoval na Nitrianskeho biskupa.

Záujem vzbudila aj falošná listina Ondreja III., ktorá nebola vyhotovená v kráľovskej kancelárii. „Je pomerne ťažké vyvrátiť pravosť historickej listiny, obzvlášť ak je pokladaná za pravú celé desaťročia. Ale vieme si všimnúť nezvyčajné zvraty alebo stačí chybné slovo, ktoré sa na falošnej nachádza. Pisári tej doby totiž boli veľmi trénovaní a spoľahliví,“ dodal J. Lukačka. A tých, ktorí sa dali na chodníčky falzifikátorov, čakal po odhalený krutý trest: konfiškácia majetku a trest smrti. „Istý zeman, pisár Ján Literár z Madočian, sa dal na takúto falšovateľskú šikmú plochu. Bol v tom skutočný macher, dokonca úradníci z kráľovskej kancelárie nevedeli rozlíšiť podvrh. Aj by mu to bolo prešlo, nebyť jedného sporu v Turci, kedy sa obe strany preukázali rovnakou listinou, potvrdzujúcou ich nárok na majetok. Do Turca prišli vtedy členovia kráľovskej kancelárie, dokonca aj palatín, a preukazovala sa pravosť. Literár bol za to okolo roku 1395 upálený.“ uzavrel medievista stredovekú kriminálku.

Profesor PhDr. Ján Lukačka je všestranne aktívny. Je držiteľom Ceny Literárneho fondu, ceny za pedagogické pôsobenie na Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity, Ceny za zásluhy o Filozofickú fakultu UK, Ceny Daniela Rapanta. Počas pôsobenia v Historickom ústave SAV viedol päť grantov a Centrum excelentnosti. Profesor Lukačka je uznávaným a rešpektovaným žiakom profesora Richarda Marsinu, zakladateľa profesionálnej slovenskej medievistiky. V roku 2017 mu vyšiel zatiaľ posledný knižný titul - monografia Matúš Čák Trenčiansky. „Má aj svoju vlastnú medievistickú školu, aj svojich doktorandov. O tom, že je špičkovým odborníkom, svedčí aj skutočnosť, že pracuje na edícii slovenského Diplomatára , čo je súhrn stredovekých listín vzťahujúcich sa k uhorského prostrediu,“ doplnila vedúca Slovanského múzea A. S. Puškina, Alexandra Lukáčová.