SLOVENSKÁ NÁRODNÁ KNIŽNICA

Slovenská národná knižnica pri príležitosti 100. výročia podpísania Trianonskej mierovej zmluvy sprístupňuje 17. júla 2020 v Literárnom múzeu výstavu, ktorá mapuje diplomatickú a ľudskú cestu Štefana Osuského – diplomata, politika, univerzitného pedagóga, silného vlastenca a národovca,  rodáka z Brezovej pod Bradlom.

„Štefan Osuský patril k najvýraznejším postavám medzivojnovej česko-slovenskej diplomacie. Žiaľ bývalý režim ho z učebníc dejepisu úplne vymazal. Takže mnohé generácie vyrástli bez toho, aby spoznali čo i len meno muža, ktorý Slovensko uviedol na mapu sveta. Stal sa presne takým, akým ho predstavuje naša výstava: vo svete známym, doma neznámym,“ uviedla Katarína Krištofová, generálna riaditeľka SNK ďalší z dôvodov, prečo vznikla výstava.

Rodák z Brezovej pod Bradlom bol spolutvorcom Clevelandskej dohody a spolu s T. G. Masarykom, E. Benešom a M. R. Štefánikom patril ku spoluzakladateľom spoločného štátu Čechov a Slovákov, ktorý vznikol na troskách Rakúsko–Uhorska. V roku 1917 sa Osuský stretol s profesorom Georgeom Herronom, poradcom amerického prezidenta Woodrowa Willsona, a svojimi komplexnými informáciami a správami o dianí v monarchii dokázal zmeniť prezidentov názor (a tým aj názor celej Ameriky) na koncepciu povojnového usporiadania strednej Európy. Zatiaľ čo na jar 1918 sa v 14-bodovom vyhlásení pre americký Kongres hovorilo len o „autonómii národov Rakúsko–Uhorska“, v júni 1918 bola verejne vyhlásená nóta USA, kde už podporovali „národné ašpirácie Čecho-Slovákov“.

Osuský po zrode ČSR neúnavne pracoval na budovaní reputácie mladej republiky, o čom sa často dočítame v dobovej tlači. Niekoľko veľkých dodávok tovaru a surovín, potrebných na zabezpečenie nevyhnutného minima pre skúšané obyvateľstvo, bolo produktom práve jeho konexií a spolupráce. Tlač ho tlač označuje aj za skromného bez nárokov na ocenenie svojich zásluh. „V rokoch 1918 – 1920 bol československý vyslancom v Londýne a potom plných dvadsať rokov zastával tento post v Paríži. Súbežne bol generálnym tajomníkom našej delegácie na mierovej konferencii vo Versailles,“ uviedol kurátor výstavy Pavol Máťuš. Do histórie sa Osuský zapísal ako signatár Trianonskej mierovej zmluvy, ktorá definitívne spečatila rozpad Rakúsko-Uhorska a zároveň de jure potvrdila ČSR. „Jeho osobný prínos je však oveľa–oveľa väčší, stačí spomenúť napr. jeho dlhoročné pôsobenie v Spoločnosti národov či zmluvu o obnove československej armády vo Francúzsku zo začiatku októbra 1939, ktorú podpísal s premiérom Daladierom,“ spresňuje P. Máťuš.

Rozpory s Edvardom Benešom, nezlučiteľné s ďalším fungovaním vo vysokej politike, spôsobili odchod Štefana Osuského v roku 1945 do USA. Tak ako sa mu stali domovinou v rannej mladosti, tak v nej opäť našiel útočisko na prahu svojej päťdesiatky. Stal sa jedným z lídrov 3. československého exilu združeného v Rade slobodného Československa. „Ľudácky režim tzv. Slovenského štátu Štefana Osuského v neprítomnosti v roku 1941 odsúdil na doživotné väzenie, zbavil občianskych práv a jeho majetok prepadol v prospech štátu. Rovnako nežiaducim sa stal aj neskôr pre komunistický režim,“ doplnil kurátor Máťuš.

Výročie Trianonskej mierovej zmluvy, rovnako ako 100. výročie založenia Spoločnosti národov, ktorá bola predchodkyňou Organizácie spojených národov, dalo Slovenskej národnej knižnici príležitosť vytvoriť takúto výstavu. „Víziou Štefana Osuského bola zjednotená Európa, bez vojen, slobodná a demokratická. Princípu jednotného Česko-Slovenska s rovnoprávnym postavením obidvoch štátotvorných národov zostal verný až do smrti v USA v roku 1973,“ zdôraznil P. Máťuš.
Srdečne vás pozývame na výstavu, ktorá potrvá do konca októbra 2020.

Autor výstavy: Pavol Máťuš
Grafické riešenie výstavy: Michal Lövinger
Vo výstave sú použité výtvarné diela, fotografie, knižné, archívne a múzejné dokumenty zo zbierok Slovenskej národnej knižnice, Národného archívu ČR, Archívu Českej tlačovej kancelárie a Masarykovho ústavu a Archívu AV ČR