SLOVENSKÁ NÁRODNÁ KNIŽNICA

Český filozof a mysliteľ Jan Amos Komenský (1592 – 1670) zanechal trvalú a nezmazateľnú stopu medzi európskymi vzdelancami už počas života. V Literárnom múzeu SNK je do 22. októbra 2023 prístupná výstava Labyrint sveta, ktorá je venovaná jeho životu, dielu a odkazu.

Výstavu pripravila Slovenská národná knižnica v spolupráci s Českým centrom v Bratislave a Veľvyslanectvom Českej republiky na Slovensku. Je pomenovaná podľa snáď najznámejšieho diela Jana Amosa - Labyrint světa a ráj srdce. V čase, kedy následky pobielohorskej katastrofy kruto dopadali na český národ, kedy mestá a dediny boli zdevastované, ľudia stratili strechu nad hlavou, umierali hladom a víťaz si privlastnil všetko vrátane majetkov a náboženstva, tragický osud národa sa spojil s osobnou tragédiou Jana Amosa Komenského. Musel opustiť domov, manželka a dve malé deti zomreli na následky epidémie moru, jeho dielo bolo na námestí spálené. Ako protestant a popredný predstaviteľ Jednoty bratskej si musel zvoliť emigráciu pred takmer istou smrťou. V čase najväčšieho zúfalstva napísal Komenský v roku 1623 spis Labyrint světa a ráj srdce.

Prvýkrát dielo vyšlo v roku 1631, druhé vydanie o vyše 30 rokov neskôr. Komenský sa k nemu opakovane vracal, upravoval ho a dopĺňal. Reagoval na problémy doby ale aj na samotné ľudské bytie, márnosť a biedu. Zamýšľal sa nad tým, kam ľudstvo speje, čomu má veriť, prečo si klameme a ubližujeme a čo s tým spravíme. Komenský považoval svet jeho doby za bezútešný labyrint. Ústrednou myšlienkou jeho exilových snáh bolo vyviesť ľudstvo z tohto labyrintu bránou výchovy. Vytvoril ohromné dielo, ktorého súčasťou je mnohozväzková Obecná porada o náprave vecí ľudských, v ktorej predstavil myšlienkovo najbohatší spoločenský projekt 17. storočia. Bol presvedčený, že mravnú biedu sveta, nevedomosť, zmätky a vojny môže prekonať iba svetlo múdrosti.

Komenského meno bolo na Slovensku známe už v prvej polovici 17. storočia. Na naše územie sa dostali jeho jazykové učebnice a ich myšlienky začali prenikať do školského vyučovania. Paralelne s tým udržiaval korešpondenciu s tunajšími zbormi Jednoty bratskej. Najväčší vplyv však mali jeho myšlienky na reformné úsilie filozofov a pedagógov mestskej latinskej školy v Prešove Jána Bayera, Izáka Cabana a Eliáša Ladivera ml. Matej Bel, ako praktický pedagóg v Banskej Bystrici a v Bratislave, sa hlása k jeho názornosti a konkrétnosti. Poznal Komenského učebnice a zaujímal k nim kritický postoj. Spájalo ich presvedčenie, že právo na vzdelanie majú aj nižšie spoločenské vrstvy.
Najvýznamnejšími komeniánskymi autormi poslednej štvrtiny 18.stor. na Slovensku boli Samuel Tešedík, Daniel Lehocký a Juraj Ribay. Slovenský básnik a vizionár Ján Kollár, svojou ideou slovanskej vzájomnosti nadväzoval na Komenského myšlienku všeobecnej humanity. Ľudovítovi Štúrovi bol blízky ideálom všeľudskosti, myšlienkou zdokonaľovania človeka pomocou výchovy, prebúdzaním národného povedomia.

Komenského pedagogické idey našli svoje uplatnenie okrem revúckeho gymnázia aj na matičných gymnáziách v Turčianskom sv. Martine a v Kláštore pod Znievom. V druhej polovici 19. stor. vzniká na Slovensku hlboký vedecký záujem o jeho dielo, ktorý reprezentujú najmä Ľudovít Vladimír Rizner a Ján Kvačala. Bratislavská univerzita dostala v roku 1919 názov Univerzita Komenského. Myšlienkove bohatstvo Komenského diela sa tak stalo trvalou súčasťou slovenskej kultúry.

Výstavu Labyrint sveta sme rozdelili do troch tematických častí. Prvá s názvom Doba Komenského vysvetľuje historicko-spoločenské pomery v Európe, ktoré predchádzali a sprevádzali okolnosti vzniku spisu Labyrint sveta. Jej súčasťou sú vzácne vydania starých tlačí, pozoruhodné vydania kníh z hľadiska dejín knižnej kultúry na Slovensku obsahujúce texty v dobovej slovenčine.

V druhom tematickom bloku s názvom Životné cesty J. A. Komenského, predstavujeme Komenského ako Európana, mysliteľa, filozofa, vedca, ktorý sa dostal do kontaktu s veľkými osobnosťami a mysliteľmi 17. stor. Knižnou raritou výstavy je Baylov Historicko – kritický slovník (Dictionnaire historique et critique) z roku 1740, v ktorom autor podrobil drvivej kritike Komenského sklony k proroctvám a videniam (reveláciam), čím zásadným spôsobom prispel k tomu, že Komenský bol v 18. stor. zabudnutou a nežiadúcou osobnosťou.

Tretia časť je venovaná Ohlasu Komenského na Slovensku. Jej súčasťou sú dobové diela žiakov J. A. Komenského, Jana Bayera, Izáka Cabana a Eliáša Ladivera ml., literárny pohľad Jána Kollára na učiteľa národov, prvé vydania Komenského diel v slovenskom jazyku, vedecké komeniologické práce Jána Kvačalu, ale tiež múzejné zbierkové predmety charakterizujúce veľkosť a jedinečnosť osobnosti a diela j. A. Komenského.

Diela Jána Amosa Komenského však Slovenská národná knižnica sprístupnila aj vo svojej novej Digitálnej knižnici : dikda.snk.sk

Pavol Máťuš
kurátor výstavy