SLOVENSKÁ NÁRODNÁ KNIŽNICA

Prepis ľúbostného listu evanjelického kňaza, básnika a najvýznamnejšieho lyrika štúrovskej generácie Andreja Sládkoviča.

Vlastným menom Andreja Braxatorisa, adresovaného jeho budúcej manželke Antónii Júlii Sekovičovej, s ktorou spojil svoj život 15. septembra 1847 v Hronseku. V Literárnom archíve Slovenskej národnej knižnice (SNK) sa zachovalo deväť originálov Sládkovičových listov z rokov 1846 až 1847 adresovaných budúcej pani Braxatorisovej.

Slovenská národná knižnica (SNK) v súčasnosti realizuje národný projekt Digitálna knižnica a digitálny archív, ktorý je spolufinancovaný z fondov Európskej únie. Digitalizácia knižničných dokumentov z archívov SNK prebieha v špecializovanom pracovisku vo Vrútkach, ktoré je vybavené najšpičkovejšími modernými technológiami. Ukážky zdigitalizovanej ľúbostnej korešpondencie významných slovenských osobností, ako aj iných hodnotných a zaujímavých diel môžete nájsť na www.snk.sk alebo www.dikda.eu.

Andrej Sládkovič (1820 – 1872), vlastným menom Andrej Braxatoris, básnik, publicista, prekladateľ a evanjelický kňaz patrí medzi popredných predstaviteľov romantizmu a je pokladaný za najvýznamnejšieho lyrika štúrovskej generácie. Preslávil sa básnickými skladbami Detvan a Marína, ktoré sú považované za vrcholy jeho básnického diela. Marína bola oslavou lásky k milej zo študentských čias Márii Pišlovej, ale tiež vyznaním lásky k národu. Doživotnou družkou Andreja Sládkoviča sa však stala Antónia Júlia Sekovičová (1827 – 1898), s ktorou spojil svoj život 15. septembra 1847 v Hronseku. Ľúbostné básne Opustená, Žaloba, Vraví oko tvoje boli inšpirované jeho láskou k budúcej manželke. Antónia Júlia mu bola oporou najmä v rokoch hmotnej núdze počas kňazského pôsobenia v Hrochoti, ale tiež počas búrlivého roka 1849, kedy bol Sládkovič zatknutý ako pansláv a odsúdený na smrť. Vykonaniu rozsudku zabránil rýchly postup vojsk J. Jelačića. V Literárnom archíve Slovenskej národnej knižnice sa zachovalo deväť originálov Sládkovičových listov z rokov 1846 – 1847 adresovaných budúcej pani Braxatorisovej. Prostredníctvom ľúbostných vyznaní budúcej manželke máme možnosť nazrieť do jeho najsúkromnejšieho života, pochopiť niektoré Sládkovičove postoje a spoznať jeho osobnosť.  

Originál listu nájdete: 

Družka moja srdečná!

Vprostred veselých tvárí, šumných spevov a mladistvých žartov, či spomenieš si Ty časom na druha Tvojho? Spomenieš si hádam aspoň teraz, keď posolkyňu moju uvidíš.

Akože sa mi máš v Tvojom terajšom spoločenstve? Zdá sa mi, že sedíš za šijacím stolíkom a pekná duša Tvoja zalieta do hájov budúcnosti a prechodí sa a prezerá svoje nádeje.  Zdá sa mi, že chodí okolo Teba jedna rozumná chladnosť, jedna mladistvá veselosť a jedna tajná mlčanlivosť a vše sa tu i tu zamieša, hádam, do tejto mladej kompánie jeden prísny starostlivý hlas od dola. Vše priletí a často veľmi často priletí z hôr od východu slnca aj jeden zádumčivý duch, šťastný, ak ho jedna duša v spolku Vašom zbadá a srdečne privíta.-

Myslíš Si, hádam, čo robí večný druh žitia Tvojho? Čo by robil? Sedí a díva sa na hodiny ako sa pohybujú a pomaly vedú ho k zlatej bráne nádeje jeho: teší sa zakaždým, keď jedna z nich odbije a myslí o tom, ako by všetky hodiny sveta napraviť mohol, aby za minútu dva týždne prebehli a potom naveky zastali. Ale nechce sa mu to podariť, a preto nepokoj sedáva na srdci jeho.

Ale predsi len tajde, duša moja drahá, tajde ten čas a nesie blaženosť do objatia môjho, alebo ak by si Ty chcela, večný smútok.-

Never, Tonka moja, že keď ja vravím, či si na mňa často spomínaš, že to zo samolásky a svojho zisku hovorím. Mysli často na mňa, aby si sa vždy lepšie oboznámila s duchom mojím. Nádeje Tvoje na ničom inšom neobstoja, jedine na ľúbosti mojej. Keď by si v duši mojej nenašla ničoho, čo by Ťa šťastnou urobilo: čo by Ti bolo z mládenca, ktorý ničoho nemá, krome večnej ľúbosti ku kráse a vernosti v Tebe zloženej? – Keď by si toto moje osvedčenie dakomu inšiemu zverila, povedal by ten, hádam, že sa to len darobné fantázie horúcej hlavy a zbláznelého srdca. Ale, prosím Ťa, ver mi, to je konečne premyslelé moje presvedčenie, manželstvo naše musí byť neobyčajné, ak má byť šťastlivé. Ničomu sa neúfaj, anjel môj, krome večnej ľúbosti mojej! Nič nemaj, krome obeť za žitie naše spoločné! Keď som Ťa raz, pamätáš, moja?, keď som Ťa raz v záhrade Vašej na toto pozornou urobil, povedala si mi, aby som Ťa nestrašil. Jestli nič inšie pri mne neočakávaš, len ľúbosť moju, ó tedy sa nemáš čoho báť, lebo ľúbosť moja je nepodvratná! – Ostatné poruč na Boha a smelo sa priviň k vernému druhovi žitia Tvojho! My budeme žiť nášmu peknému svetu a ja život môj na to položím, aby nám ho nič rozváľať nemohlo. Ľúbim ja v Tebe, drahá moja, ten peknohrdý cit, že podrobnosti a pletky obecného žitia márnomyseľne necítiš; ľúbim ja v Tebe tú panenskú zmužilosť, že nebojíš sa zaviazať svet svoj so mnou, s mládencom takým, o ktorom hovoria, že ten v ideáloch žije a na prózu  života „auf die schmutzige Erde“ nemyslí. Neboj sa, duša sladká! Nájdeme naše radosti!

Kedykoľvek vidím podvečer utešený zelený chládok v hájoch našich, vždy ho Tebe a zhovorom našim posväcujem; kedykoľvek myslím sladké okamženie duše mojej , vždy si žiadam Teba s nimi napojiť; kedykoľvek v pekných snách sa tratí duša moja, vždy snívam o očiach Tvojich iskriacich blaženosťou, alebo o spokojnej tvári Tvojej na verných prsiach mojich; kedykoľvek v knihe čítam krásne osudy blažených, vždy rád by som s Tebou zároveň v obrazoch tých sa tešiť; kedykoľvek pocítim v sebe voľačo, čo za chvályhodné pokladá skromnosť moja, vždy sa teším, že je to milé láske Tvojej, kedykoľvek jedna príjemná nádeja svitne na nebi mojej budúcnosti, vždy ju držím za hviezdu Tvojej spokojnosti!

A tak, neboj sa, duša sladká! Dačo nám bude chýbať, ale mnoho mať budeme!

Objímam srdečne nášho dobrého otca; pokornú poklonu Mičinskej pani sestre v Kristu; Evinke úprimný rukostisk; Luizke srdečné pozdravenie, a Tebe, drahá moja, Tebe všetko dobré, krásne, milé, čo svet môj má! Objímam a bozkávam Ťa naveky.

Tvoj

                                                                                                                                                                                                                                                                               Andr. Braxatoris

Prečítajte si aj ďalšie vyznania našich spisovateľov - Ľudovíta Štúra, Pavla Országha - Hviezdoslava, Jozefa Miloslava Hurbana.