SLOVENSKÁ NÁRODNÁ KNIŽNICA

Prezentácia objektov kultúrneho dedičstva.

Šlabikár je prvá kniha, ktorú vezme školák do ruky. Boli by ste prekvapení, ale aj „kniha prvákov“ má svoju veľmi bohatú históriu. Dejiny slovenského šlabikára siahajú až do 14. storočia, kedy sa deti učili čítať prvé písmená z tabuliek s písmenami v abecednom poradí, základnými číslami a prvým cvičným textom, ktorým bol Otčenáš s delenými slabikami. 

Tri najstaršie slovenské šlabikáre pochádzajú z 18. storočia a boli vytvorené na základe českého šlabikára. Významným medzníkom vo vývoji šlabikárov bolo nariadenie panovníčky Márie Terézie, ktorá v roku 1774 uzákonila povinnú školskú dochádzku. Šlabikáre a čítanky vydávala okrem Kníhtlačiarne a kníhkupectva kráľovskej peštianskej univerzity v Budíne aj cirkev.  

Historicky veľmi cennými a svojho času veľmi rozšírenými a obľúbenými sú Obrázkový šlabikár a Prvá čítanka z roku 1877 či Šlabikár a Prvá čítanka pre školy ewanjelické z roku 1879 od senického učiteľa Jána Beža. Dnes sú súčasťou fondov Slovenskej národnej knižnice (SNK) spolu s ďalšími historickými šlabikármi, čítankami a abecedármi z 18., 19. a začiatku 20. storočia.    

„Depozity Slovenskej národnej knižnice ukrývajú historicky veľmi hodnotné klenoty, ktoré vďaka národnému projektu Digitálna knižnica a digitálny archív spolufinancovaného z fondov Európskej únie digitalizujeme a ponúkame širokej verejnosti“, hovorí generálna riaditeľka SNK Katarína Krištofová. Digitalizácia knižničných dokumentov zo zbierok SNK prebieha v špecializovanom pracovisku vo Vrútkach, ktoré je vybavené najmodernejšími špičkovými technológiami. Ukážky zdigitalizovaných šlabikárov, ako aj iných hodnotných a zaujímavých diel môžete nájsť na www.snk.sk alebo www.dikda.eu.

Vlk a líška

Vlk padnul do jamy a to videla líška. I začala ho vysmievať. „Fuj! – vraj – aký si sprostý, keď si ani nevedel, že tá jama je pasca pre teba. Mne by sa to iste nestalo!“ – Od radosti začala skákať okolo jamy a vysmievať sa vlkovi. Vtom ale, ako tak skáče, noha sa jej pokĺzne a ona fuk! bola tiež v jame.

Po smiechu býva plač. – Kto inému jamu kope, sám do nej padá.