SLOVENSKÁ NÁRODNÁ KNIŽNICA

Nahliadnite s nami do obrazového archívu spisovateľky Hany Zelinovej

V znamení jednotky a nuly si tento rok pripomíname významnú slovenskú literátku. Už 100 rokov uplynulo od narodenia prozaičky, prekladateľky, redaktorky a dramatičky Hany Zelinovej. No minulo sa aj 10 rokov od jej úmrtia.

"Turčianska rodáčka Hana Zelinová bola mimoriadne aktívna po celý život. Vydala spolu 110 kníh a preklady jej tvorby vyšli v 15 jazykoch, dokonca aj v Braillovom písme. Vytvorila spolu 31 románov a 17 kníh pre mládež, na svojom konte má tiež 25 rozhlasových hier, 18 televíznych filmov a inscenácii, ako aj jeden celovečerný film. Obdivuhodná bola jej vnímavosť tém a problémov rezonujúcich v spoločnosti. Napríklad prácu o narkomanovi, ktorý sa vrátil späť do života, pod názvom Ruža zo samého dna vydala autorka v roku 1997 ako 83-ročná,” uviedla generálna riaditeľka SNK Katarína Krištofová.

Vďaka filmovej adaptácii jej najznámejšej románovej trilógie z histórie turčianskych zemianskych rodov Alžbetin dvor ju pozná azda každý. Ale poďme pekne po poriadku. V rámci národného projektu Digitálna knižnica a digitálny archív (DIKDA) vám pri príležitosti výročia spisovateľky prináša Slovenská národná knižnica pohľad do jej archívu fotografií a rukopisov. Hana Zelinová sa narodila 20. júla 1914 vo Vrútkach. Ľudovú a meštiansku školu ukončila v rodisku, ktorému zostala srdcom verná až do svojej smrti. Dnes jej meno nesie tamojšia mestská knižnica, ako aj základná škola. Mesto Vrútky autorke zriadilo tiež pamätnú izbu. Rovnako nájdete na vrútockom cintoríne miesto jej posledného odpočinku.

Mladučká Hana Zelinová vo veku 14 – 15 rokov a ako úspešná maturantka. 
(LA SNK, sign. SZ 54/33 - Fotoateliér: Fraňo Méheš, Vrútky; SZ 54/36)

Pedagogické štúdiá absolvovala na Učiteľskom ústave v Bratislave. S literatúrou koketovala už od roku 1933. Svoje prvotiny uverejňovala v Slovenke, Živote, Svete socializmu, Slovenských pohľadoch, Zorničke či Ohníku. Knižne debutovala až zbierkou poviedok a čŕt Zrkadlový most (1941). Po skončení školy odišla na východ a v rokoch 1937–1938 pracovala ako redaktorka časopisov Slovenský východ a Novosti v Košiciach. V období II. svetovej vojny žila v Prešove, Bratislave a literárne tvorila. Po vojne sa opäť vrátila do Košíc, kde mala na starosti vydavateľstvo Svojeť, odkiaľ sa začiatkom 50. rokov natrvalo presťahovala do Bratislavy.

Viedla čulý spisovateľský život a svoju tvorbu konzultovala s viacerými literárnymi osobnosťami Slovenska. Dôkazom je jej úcta až bázeň pred ženským spisovateľským vzorom Boženou Slančíkovou – Timravou, ako aj rešpekt voči autorite spisovateľa Emila Boleslava Lukáča. Z druhého listu sa dozvedáme, že E. B. Lukáč bol krstným otcom Zelinovej knihy Prístav pokoja (1944) a očakávala jeho názor na časť z románovej trilógie Hora pokušenia (1948), ktorú dokázala napísať v rekordne rýchlom čase.

List Hany Zelinovej adresovaný Emilovi Boleslavovi Lukáčovi 
(LA SNK, sign. 126 M 21)

List Hany Zelinovej adresovaný Božene Slančíkovej Timrave, 15. 4. 1949
(LA SNK, sign. 105 A 27)

Spisovateľka v spoločnosti kníh. (LA SNK, sign. SZ 54/25)

Ak sme Vás navnadili a chcete zistiť viac o živote a diele Hany Zelinovej – celý článok s fotodokumentačným materiálom z fondov Literárneho archívu SNK je dostupný na adrese:

http://dikda.eu/storocnica-autorky-kultoveho-romanu-alzbetin-dvor

Projekt Digitálna knižnica a digitálny archív, spolufinancovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF), sprístupňuje verejnosti zdigitalizované diela, na ktoré sa už nevzťahuje autorskoprávna ochrana, teda sú z pohľadu autorských práv voľné a archívne dokumenty.