SLOVENSKÁ NÁRODNÁ KNIŽNICA

Spomínajte s nami pri príležitosti 110. výročia narodenia spisovateľa Mila Urbana

Martin, 22. augusta 2014 – Neľahké životné osudy spisovateľov píšu monumentálne príbehy knižné. Dôkazom je životná tortúra spisovateľa, prekladateľa a novinára Mila Urbana, skúškami preverujúca silu osobnosti, charakter a postoj voči svetu s vlastnými politickými pravidlami rozporov plného 20. storočia.

Prijmite pozvanie a pri príležitosti 110. výročia narodenia oravského literáta nahliadnite s nami do krátkeho sprievodcu osobným archívom Mila Urbana zo zbierok Slovenskej národnej knižnice. 

„Román Živý bič Mila Urbana sa doslova zo dňa na deň stal slovenským bestsellerom a nezmazateľnou súčasťou európskeho kresťansko-humanistického literárneho snaženia 20. storočia. Veľmi cenné sú najmä autorova svojrázna psychologická kresba postáv a hlboké sociálne cítenie. Čitateľom prinášame okrem iného aj ukážky rukopisu tohto výnimočného diela," uviedla generálna riaditeľka SNK Katarína Krištofová.

Moderná slovenská literatúra prijala Mila Urbana už ako 16-ročného. Rovňanský rodák, ktorý uzrel svetlo sveta 24. augusta 1904, vyrastal v skromných podmienkach hájnika Oravského komposesorátu pod Babou Horou, áno, práve v hájovni, ktorá sa stala zdrojom inšpirácie pre prvú lyricko-epickú skladbu Pavla Országha Hviezdoslava Hájnikova žena. Dnes si pri štarte túry na Babiu Horu môžete v hájovni pozrieť spoločnú expozíciu Oravského múzea práve týchto dvoch velikánov slovenskej literatúry z Oravy.

Milo Urban počas prejavu v Československom rozhlase v Bratislave (LA SNK, sign. SU 3/22) 
a ukážka rukopisu románu Živý bič z roku 1927. (LA SNK, sign. 20 E 38)

Mladý Milo získal základné vzdelanie v Zázrivej a Polhore, gymnázium študoval v Trstenej, odkiaľ odišiel do Ružomberka. Karty nedokončeného štúdia však zamiešala náhla smrť otca, mamino nešťastné druhé manželstvo a veľká finančná tieseň. Tá Mila Urbana donútila viac písať ako študovať a tak sa „mladé ucho“, ani nie 17-ročný nádejný spisovateľ, pobral cestou redaktora časopisu Slovák v Ružomberku. Neskôr skúsil šťastie v Spolku sv. Vojtecha v Trnave, jeho tlačiarni, no aj v ďalšom nedokončenom štúdiu na Strednej lesníckej škole v Banskej Štiavnici. Ako 22-ročný nastúpil v Bratislave do redakcie Slovenského národa už nielen novinárčinou, no najmä životom ostrieľaný autor. Jeho dennou špecializáciou bolo redigovanie kultúrnej rubriky a literárnej prílohy, písanie reportáži, súdničiek či kurzív.

No prichádza rok 1927 a zánik časopisu postavil literáta pred veľké existenčné rozhodnutia. Ako nezamestnaný odchádza na milovanú Oravu, aby v jej srdci okrem svojej životnej lásky Žofky Paňákovej našiel opäť raz inšpiráciu pre svoju tvorbu. "Počas pobytu v Oravskom Podzámku napísal väčšinu Živého biča. Bola však podnetom aj pre dielo Za vyšným mlynom, ktorá sa stala podkladom pre libreto druhej slovenskej opery Eugeňa Suchoňa – Krútňava. Čitateľom ho ponúkame v digitalizovanej podobe," doplnila K. Krištofová.

Celý článok nájdete na adrese: http://dikda.eu/prvotinou-zivy-bic-zatal-do-ziveho/

Projekt Digitálna knižnica a digitálny archív, spolufinancovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF), sprístupňuje verejnosti zdigitalizované diela, na ktoré sa už nevzťahuje autorskoprávna ochrana, teda sú z pohľadu autorských práv voľné a archívne dokumenty. Zdigitalizované ukážky osobného archívu a rukopisov, osobné dokumenty a diela zverejené na www.dikda.eu predstavujú aj ďalšie významné slovenské osobnosti ako Matej Bel, Anton Bernolák, Jozef Ignác Bajza, Ľudovít Štúr, Andrej Sládkovič, Pavol Országh Hviezdoslav, Anička Hurbanová, Milan Rastislav Štefánik či Martin Kukučín či Hana Zelinová. SNK na webe tiež pravidelne informuje o tom, čo sa písalo v novinách pred 100 rokmi, práve v čase, keď vypukla I. svetová vojna.