SLOVENSKÁ NÁRODNÁ KNIŽNICA

Slovenská národná knižnica odkryje cestou k okrúhlemu výročiu Ľudovíta Štúra najväčšie zaujímavosti z jeho osobného archívu

Martin, 28. októbra 2014 – Takto o rok si pripomenieme 200 rokov od narodenia Ľudovíta Velislava Štúra (28. 10. 1815 Uhrovec - 12. 1. 1856 Modra), kodifikátora spisovnej slovenčiny, jazykovedca, spisovateľa, učiteľa, novinára, poslanca uhorského snemu a nositeľa mnohých ďalších zvučných prívlastkov. Slovenská národná knižnica bude odteraz každý mesiac, po dobu jedného roka, až do nádherného výročia Ľudovíta Štúra prinášať zaujímavosti a pikošky z jeho súkromného a profesionálneho života, tvorby a zápasu o národnú svojbytnosť Slovákov.

„V Literárnom archíve Slovenskej národnej knižnice tvorí fond k Ľudovítovi Štúrovi stovky vzácnych dokumentov. A my sa s nimi veľmi radi podelíme. Vďaka národnému projektu Digitálna knižnica a digitálny archív čitateľom ponúkneme tie najzaujímavejšie Štúrove dokumenty v digitálnej podobe,“ uviedla generálna riaditeľka SNK Ing. Katarína Krištofová.

Čo budeme rok študovať?

Literárny archív SNK spravuje bohatý rukopisný osobný fond Ľudovíta Štúra obsahujúci 452 jednotiek korešpondencie, prác, dokumentárneho materiálu a tlačí, pričom Ľudovít Štúr je ich autorom alebo hlavnou témou. Viaceré dokumenty prešli dôkladnými reštaurátorskými rukami odborníkov SNK. Výber Štúrových rukopisov bol urobený z osobného fondu Ľudovíta Štúra, z osobných fondov Martina Hamuljaka, Jaroslava Vlčka, Gustáva Zechentera, Petra Makovického, Hroboňovcov, Alberta Pražáka, Hodžovcov, Jána Zemana, Jozefa Miloslava Hurbana a korporatívneho fondu Spoločnosti československej.

Dokumenty zahŕňajú obdobie rokov 1829 - 1855, pričom väčšia časť rukopisov demonštruje meruôsme roky. Časové rozpätie 26 rokov umožňuje pohľad na vývoj Štúrovej osobnosti ako redaktora, novinára, politika, básnika, pedagóga.

„Archív nás zavedie aj do súkromia Ľudovíta Štúra. Jednou zo vzácností, ktoré čitateľom ponúkneme v digitálnej podobe, je originál Štúrovej básne venovanej zosnulej Adele Ostrolúckej, Štúrov zápis do jej pamätníčka, no aj iné trezorové špeciality ako originál zatykača na Štúra, Hurbana a Hodžu, ale aj vzácna dagerotypia Slovenského vyslanectva z roku 1849 zachytávajúca Štúra v skutočnej podobe tak, ako ho mnohí nepoznáme,“ doplnila K. Krištofová.

Medzi Štúrove rozsiahlejšie rukopisy patrí Dějepis Literatury a národů Slovanských podle Šafaříka alebo privítacia reč Ľ. Štúra k študentom na katedre čs. reči a literatúry v Bratislave zo dňa 10. 9. 1842. Obísť nemôžeme ani Štúrove vzácne autografy ako Starý a nový věk Slováků z roku 1841, Szlávok sérelmei ś panaszai (Sťažnosti na krivdy Slovákov), Statistik der europeischen Staaten, Přednášenj historická (originálny zväzok prednášok Ľ. Štúra, ktoré sa väčšinou zachovali len v odpisoch a zápisoch študentov). Rukopisný materiál dopĺňajú autori (Július Botto, J. M. Hurban, Václav Pok-Poděbradský, Ján Štúr, Rudolf Zaťovič a i), ktorí približujú osobnosť Ľ. Štúra.

Zbierky Literárneho archívu SNK obsahujú 375 fotografií súvisiacich s jeho osobou a životom. Sú medzi nimi reprodukcie výtvarne stvárnených portrétov Ľ. Štúra od viacerých významných výtvarníkov, fotografie pamätných domov (rodný dom v Uhrovci a budovy, úzko späté s jeho životom), fotografie z národnobuditeľskej a kultúrno-organizačnej činnosti, ale aj fotografie náhrobného pomníka, pamätných tabúľ a pamätných pomníkov, odhalených na viacerých miestach na Slovensku i fotografie Pamätnej izby Ľudovíta Štúra v Modre, nechýbajú ani zábery zo spomienkových podujatí.

Mgr. Zuzana Stančíková, PhD.
manažérka publicity DIKDA

Celý článok nájdete na adrese: http://dikda.eu/chystame-sa-na-stura/