SLOVENSKÁ NÁRODNÁ KNIŽNICA

Aj Slovenská národná knižnica si pripomína 75. výročie narodenia spisovateľa, televízneho dramaturga a scenáristu Petra Jaroša, ktorého azda najviac preslávil generačný román Tisíročná včela (1979). Podpísal sa aj pod ďalšiu klasiku slovenskej kinematografie, pod scenár filmu Pacho, hybský zbojník.

Narodil sa 22. januára 1940 v Hybe, vyštudoval na strednej škole v Liptovskom Hrádku a študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave slovenčinu a ruštinu.

Jeho prvotinou bola poviedka, vydaná v študentskom časopise Tribúna mladých, Kristus hľadá nájomníkov. Po vysokej škole pôsobil ako redaktor vo vydavateľstve Mladé letá. Od roku 1964 bol redaktorom Kultúrneho života a Československého rozhlasu v Bratislave. Pôsobil v Slovenskej filmovej tvorbe, Národnom literárnom centre, Národnom osvetovom centre a Štúdiu hraných filmov. Od roku 1972 bol scenáristom, neskôr dramaturgom Slovenského filmu. Jeho poviedky a romány boli preložené do šiestich jazykov. Debutoval románom Popoludnie na terase a zbierkami poviedok Urob mi more, Zdesenie, Váhy, Menuet, Návrat so sochou. Umeleckú zrelosť dokázal veľkými spoločenskými románmi Tisícročná včela a Nemé ucho, hluché oko.

Inšpiráciu k svojej tvorbe nachádza najmä v existencializme, absurdnej dráme a novom románe. Do umeleckej prózy primiešava citácie novinových správ, čo je jeden z postupom postmodernizmu. Sny, predstavy, neskutočné javy, zázraky sú zasa znakom magického realizmu. Román Tisícročná včela je epickou metaforou slovenského života, jeho tisícročného trvania v často neprajnom historickom priestore. Je jedným z najlepších slovenských románov 20. storočia, ktorého filmové spracovanie režisérom Jurajom Jakubiskom získalo aj medzinárodný úspech.

V rokoch 1992-94 bol Peter Jaroš poslancom Národnej rady SR a tiež korešpondentom redakčnej skupiny anglickej encyklopédie „Who is who".

Jaroš sa podieľal aj na tvorbe scenára Tisícročnej včely, kde hral hlavnú úlohu - Martina Pichandu - nezabudnuteľný Jozef Króner. Film získal niekoľko cien na medzinárodných festivaloch. Román nie je len ságou jedného rodu, ale čitateľovi veľa napovie aj o Hybe, problematike rozpadu Rakúsko-Uhorska a vojne. No a na pozadí toho všetkého je láska – vášnivá, manželská i milenecká, živelná. Film bol v roku 1984 nominovaný na Oscara za Československo v kategórii Najlepší cudzojazyčný film. V československých kinách film zhliadol milión ľudí a divácky sa stal najúspešnejším slovenským filmom desaťročia.

Snímka z roku 1976, Pacho hybský zbojník, sa stala divácky najúspešnejším slovenským filmom rokov 1970 – 1982, videlo ju takmer milión divákov. Režisér Martin Ťapák vraj nosil nápad na zbojnícku paródiu v hlave niekoľko rokov, konkrétne od roku 1962, kedy asistoval pri réžii filmu Jánošík Paľovi Bielikovi. Na dialógoch spolupracovali aj v tom čase zakázaní M. Lasica – J. Satinský a preto nemohli byť uvedení ani v titulkoch filmu. "Pacho ist nie ein klein Mensch. Er ist ein Ozruta! Ein Slowakisch Herkules!" - tento citát pozná vari každý.....

Diela Petra Jaroša sú určené deťom a mládeži, dospelým. Bez „jeho" rozhlasových hier si mládež v 80.tych rokoch minulého storočia nevedela sobotňajšie popoludnie ani predstaviť.

Petrovi Jarošovi praje Slovenská národná knižnica ešte veľa pevného zdravia, spokojnosti i tvorivého elánu!

Výber z tvorby:

Próza pre dospelých:      Popoludnie na terase, Urob mi more, Zdesenie, Váhy, Putovanie k nehybnosti, Menuet, Návrat so sochou, a iné.

Próza pre deti a mládež: Až dobehneš psa

Dráma: rozhlasové hry:  Splynutie, Kráľovstvo Chimenéza, Skrývačka, Omyl a iné.

Scenáre:                       Deň slnovratu, Studené podnebie, Pacho, hybský zbojník (1976), Sneh pod nohami, Tisícročná včela (1983), Jánošík, Lady Dracula alias Báthory story

Ak chcete zistiť aké konkrétne diela pochádzajú z pera Petra Jaroša – kompletnú bibliografiu nájdete v katalógu Slovenská knižnica, ktorý je dostupný na adrese www.kis3g.sk.