SLOVENSKÁ NÁRODNÁ KNIŽNICA

Jazik Slovenskí dla Ludevíta Štúra

Ruku na srdce – koľkí z nás by si vydýchli, keby sme v slovenčine používali len jedno „i" a nie aj „y"? Nikoho by netrápili vybrané slová, nominatív množného čísla, mi/my, oni/ony, psy ani psi, vtáci ani vtáky. A tak sme boli blízko ... stačilo ponechať v platnosti kodifikáciu spisovného jazyka Ľudovíta Štúra z roku 1843...

Pripomeňte si spolu s nami 21. február – medzinárodný deň materinského jazyka.

Depozity Slovenskej národnej knižnice (SNK) ukrývajú bohatý osobný archív tohto politika, historika, jazykovedca a kodifikátora spisovnej slovenčiny. V rámci projektu Digitálna knižnica a digitálny archív (DIKDA) ponúka SNK viaceré z týchto historicky hodnotných dokumentov v digitálnej podobe.

„Koncom roka si pripomenieme 200 rokov od narodenia Ľudovíta Velislava Štúra, kodifikátora spisovnej slovenčiny, jazykovedca, spisovateľa, učiteľa, novinára, poslanca uhorského snemu a nositeľa mnohých ďalších zvučných prívlastkov. SNK sa pri tejto príležitosti snaží čitateľom ponúknuť to najlepšie z našich depozitov," zdôraznila generálna riaditeľka Katarína Krištofová.

Pri úprave pravopisu sa aj Štúr pridŕžal známeho „píš ako počuješ". Začítajte sa s nami do kodifikačných príručiek spisovnej slovenčiny podľa ľudovíta Štúra a zistite nuany nášho materinského jazyka z konca 19. storočia. V Nárečiach slovenskou alebo potreba písaňja v tomto nárečí (1846) alebo v Nauke reči slovenskej (1846) sa dozviete aj, že Ľ. Štúr: nepoužíval y-ý, všade sa písalo len i/í. Miesto ä sa písalo a alebo e (žrieba, najme), nepoznal ľ, len l (lavá noha). Štúrovská slovenčina všade graficky vyznačovala rozdiel medzi zvukmi d, t, n, l (něděla), ô sa písalo ako uo. Dvojhlásky ia, ie sa písali ako ja, je, dôsledne sa dodržiaval rytmický zákon a nepísalo sa „mal, povedal, písal,..." ale „mau, povedau, písau,." Štúr si vzal za základ stredoslovenské nárečia, ktoré boli najrozšírenejšie a najpoužívanejšie zo všetkých slovenských nárečí. Teda mali najväčšiu šancu zakoreniť sa a prežiť aj medzi príslušníkmi iných nárečí.

Poďme si ozrejmiť dôvody prečo krátko pred dobou, ktorú voláme aj meruôsme roky, národ potreboval svoj vlastný jazyk a ako sa tento jazyk zavádzal do praxe ...

Celý článok o jazykovedných aktivitách Ľ. Štúra – dostupný na adrese: http://dikda.eu/slovensky-jazyk-podla-ludovita-stura/

Projekt Digitálna knižnica a digitálny archív, spolufinancovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF), sprístupňuje verejnosti zdigitalizované diela, na ktoré sa už nevzťahuje autorskoprávna ochrana, teda ktoré sú z pohľadu autorských práv voľné. Môže sa tak stať po uplynutí 70 rokov od smrti ich autorov.