SLOVENSKÁ NÁRODNÁ KNIŽNICA

Martin, 27. marca 2015 - Učiteľské povolanie nebolo v Rakúsko–uhorskej monarchii až také finančne lákavé. Aj napriek tomu sa ale Ľudovít Štúr vydal touto cestou. Okolo roku 1830 dostávali učitelia napríklad okrem ročného platu 25 zlatých odmenu aj v naturáliách v podobe piva a pšenice.

Aj Ľudovítov otec, Samuel Štúr, učil na evanjelickej škole v Uhrovci a a zo zachovaných záznamov sa dozvedáme, že jeho ročný plat sa skladal z peňazí v hotovosti, najmä však z naturálií. Ročne dostával iba 25 zlatých a rodičia mu mali platiť za každého žiaka, ktorý chodil do školy, ročne 1 zlatý. Príjmy mal z ofier, kolied a pohrebov či sobášov. Naturálie mali pre rodinu oveľa väčšiu hodnotu – od panstva ročne dostával 15 meríc raže, mericu pšenice a 1,5 merice strukovín, 4 okovy piva a 10 siah dreva. Okrem toho dostal na obhospodárenie 3,5 brat. merice role, z ktorej však musel platiť nájom 1 zlatý a 30 denárov*. Ďalšie naturálie mu nosili žiaci, okrem toho piekol pre všetkých farníkov oblátky na Vianoce.

„Mladý Ľudovít Štúr poznal dobre situáciu v učiteľských rodinách, takže aj preto bojoval za zlepšenie materiálnej situácie učiteľov. Videl, do akej miery závisia od finančnej situácie v rodinách žiakov, aj ako si musia privyrábať po vyučovaní. Preto požadoval pre nich fixný plat. Rovnako dobre poznal zlé podmienky, v ktorých s deťmi v škole pracovali," hovorí generálna riaditeľka Slovenskej národnej knižnice, Katarína Krištofová.

Vediac, do čoho ide, predsa len Ľudovít Štúr začal kráčať v otcových šľapajách. V roku 1840 začína ako suplent profesora Juraja Palkoviča prednášať na evanjelickom lýceu v Bratislave na Katedre reči a literatúry česko-slovanskej, ktorú predtým sám navštevoval. Prednáša českú a poľskú gramatiku a dejepis. Práve pri prednáškach z dejepisu sa Štúr inšpiruje aj reprezentantom obdobia klasicizmu a myšlienok o všeslovanskej vzájomnosti – Pavla Jozefa Šafárika.

Ľudovít Štúr: Dějepis Literatury a národů Slovanských podle Šafaříka

Popis: autograf, zošit, bez datovania, 114 strán, 26 x 21 cm (Literárny archív SNK, sign. M 101 A 3)

Ako to dopadlo s učiteľskou kariérou Ľudovíta Štúra a ako s ňou súvisí hymna slovenskej republiky, sa dozviete na portáli DIKDA.eu na adrese:
http://dikda.eu/ludovit-stur-bojoval-za-ucebnice-pre-ziakov-i-platy-ucitelov/ 

Projekt Digitálna knižnica a digitálny archív, spolufinancovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF), sprístupňuje verejnosti zdigitalizované diela, na ktoré sa už nevzťahuje autorskoprávna ochrana, teda ktoré sú z pohľadu autorských práv voľné. Môže sa tak stať po uplynutí 70 rokov od smrti ich autorov.