SLOVENSKÁ NÁRODNÁ KNIŽNICA

Martin, 29. mája 2015 - Smútok nad úpadkom slovenského národa, boj za jeho lepšie postavenie, vlastenectvo či láska k prírode. Toto boli hlavné témy, ktorým sa Ľudovít Štúr venoval vo svojich básňach.

„V rámci roka Ľudovíta Štúra, nesmieme zabudnúť ani na jeho básnickú tvorbu. Nestála v centre jeho záujmov, bol hlavne politik, učiteľ, novinár či jazykovedec. Básňami však vyjadroval smútok nad postavením Slovákov a neskôr aj obrovský žiaľ, ktorý ho postihol v rokoch 1851 až 1853, kedy mu zomreli otec, matka i Adela Ostrolúcka," hovorí Katarína Krištofová generálna riaditeľka Slovenskej národnej knižnice.

Už v januári 1830 vystupuje 15-ročný Štúr v Spoločnosti českoslovanskej s vlastnými básňami, o ktorých sa však nezachovali žiadne záznamy. Jeho prvou známou básňou je Vidění (1830), po nej začali vychádzať v zborníku Plody ďalšie. Báseň je plná smútku a žiaľu nad osudom Slovenska. Svojim súputnikom Štúr pripomína, že málo dbajú na dedičstvo svojich otcov a vyzýva inteligenciu, aby prebúdzala ľudí k národnému životu.

Rukopis básne Na výšinách – báseň zo zbierky Spevy a piesne, autograf, 2 strany, 22 x 13 cm. Datovanie: 1846 (Literárny archív SNK, sign. 26 C 1)
„Ťažiskom Štúrovej lyrickej poézie sú jeho vlastné pocity – jeho žiaľ nad smrťou najbližších a láska k slovenskej prírode, ktorá mu v tých neľahkých časoch dávala silu do nových životných bojov," dopĺňa doc. Augustín Maťovčík, riaditeľ odboru Národná biografia SNK.
Básne Óda na Hronku, Pohled z Bíle Hory na Nitrianskou (1836) ospevujú slovenskú prírodu, slávnu minulosť a nádej, že sa zašlá sláva opäť v blízkej dobe navráti a slovenský národ čaká obrodenie. Nielen Ľudovít štúr, ale celá generácia vtedajších spisovateľov bojovala za uvedomenie si, že Slováci sú jedným z národov v Rakúsko-Uhorsku. Uvedomovali si aj hospodársku závislosť Slovákov a snažili sa konkretizovať cestu k národnému pozdvihnutiu. Národná bieda totiž úzko súvisí s biedou sociálnou. V 30. rokoch 19. storočia sa revolučné hnutie postupne prediera aj do hospodársky zaostalého Uhorska. Pod vplyvom Lajosa Kosutha vzrastá maďarský nacionalizmus a násilná maďarizácia, ktoré hatili úsilie slovenských národovcov a vyvolávali odpor aj u ostatných národov v Uhorsku.

Svoje národné cítenie a vlastenectvo vyjadrovali slávnosťami na pamiatku významných historických udalostí. Preto sa pamätným stal „tajný" výstup štúrovcov na Devín 24. apríla 1836, kde si na nápev piesne Nitra, milá Nitra zaspievali 26 slohovú Štúrovu báseň Děvín, milý Děvín:

Děvín, milý Děvín, hrade osiralý,
pověz že nám, kedy tvoje hradby stály?
Moje hradby stály v časech Rastislava:
on byl vaších otcú, on mých hradeb sláva.
Sláva, moja sláva, kdeže mi spočívaš?
Ach, darmo, větříčku, prachy jej rozsíváš!

V septembri 1840 si počas pobytu u rodiny Pospíšilovcov v Hradci Králové zranil ruku. Stará sa o neho 19-ročná Marie, ktorej krása a inteligencia vtiahli vtedy 25-ročného Štúra do osídiel lásky. Po štyroch mesiacoch jej však posiela cez časopis Květy báseň na rozlúčku...

Rozžehnání

Zapomeň, Drahá, zapomeň jinocha,
nade nímž mraky se bouřlivé shání.
Zapomeň, Drahá, zapomeň na hocha,
jenž Ti posílá bolné rozžehnání:
on na vše světa zapomene slasti,
jenom nikdy, jen nikdy o své vlasti!

Zapomeň, Drahá, zapomeň o junu,
jehož pod lípou máti odchovala.
Zapomeň o něm, jemuž ona v lůnu
lásku k rodině zpěvy vdechovala:
láska se zřítila; rodina v strasti
pro ni on hotov všech se zřeknout slastí.

Kdybys' viděla ty bouřlivé mraky,
ak naši Tatru valně obletují,
ó, jistě by Tvé zkalily se zraky!
Naše let mračen směle pozorují:
ať bouří, hřímá Tatra, naše máti,
my při ní v bouřích, v hromech budem státi!

Tatra se halí, jinoch zasmucuje.
Co by Ti bylo z jinocha smutného?
Z jinocha, jemuž všecko prorokuje
bouři po celý čas žití zemského;
on v jejím víru na vše zapomene,
jen někdy kradmo na drahé vzpomene.

Ako sa volala prvá Štúrova báseň v spisovnej slovenčine a aké ďalšie básne Ľ. Štúra môžeme čítať v tlačenej i rukopisnej podobe sa dozviete na adrese: http://dikda.eu/ludovit-stur-ako-basnik/ - vypočujte si aj zaujímavé audioukážky!

Projekt Digitálna knižnica a digitálny archív, spolufinancovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF), sprístupňuje verejnosti zdigitalizované diela, na ktoré sa už nevzťahuje autorskoprávna ochrana, teda ktoré sú z pohľadu autorských práv voľné. Môže sa tak stať po uplynutí 70 rokov od smrti ich autorov.