SLOVENSKÁ NÁRODNÁ KNIŽNICA

Alebo vydajte sa cez prázdniny na výlet po stopách dejateľa

Martin, 30. júna 2015 - Sochy, obrazy, námestia, ulice, nábrežia, parky – to sú bežné „veci", ktoré nesú názov či podobu Ľudovíta Štúra a ich navštívením vám letné prázdniny ubehnú ako voda. A to doslova, pokiaľ sa vydáte po jeho stopách až do nemeckého mesta Halle. 

Menej bežnými artiklami sú poštové známky, medaily a vyznamenania, mince či bankovky, ktorými si uctievame pamiatku nášho jazykovedca, politika, spisovateľa. Raritou je Štúrova skala.

Na Slovensku hádam ani neexistuje mesto, v ktorom by niečo nepripomínalo Ľudovíta Štúra.

Zrejme prvým spôsobom, ktorým si ho uctili, bolo, že jeho priezviskom pomenovali bielokarpatské skalné bralo v chotári obce Kostolné, na ktoré Štúr vystúpil v rokoch 1848-49. Koncom novembra 1872 odhalili v Modre náhrobný pomník, na ktorý slovenskí národovci zorganizovali celoštátnu peňažnú zbierku už krátko po Ľudovítovej smrti.

Portrét Ľudovíta Štúra vytvorený v r. 1873 Jozefom Božetechom Klemensom na objednávku Matice slovenskej, sa stal najznámejším a teda i "verným" obrazom tejto významnej osobnosti. Obraz vznikol na tú dobu za pomerne vysokú sumu – 48 zlatých (guldenov). Hoci v Národnej dvorane Matice slovenskej visel iba dva roky, po násilnom zatvorení Matice slovenskej uhorskou vládou v roku 1875 sa obraz zachoval a dnes je súčasťou expozície Literárneho múzea SNK – momentálne na výstave na Bratislavskom hrade.

Širšie možnosti pomenovaní priniesol vznik Československa v roku 1918, kedy po celom Slovensku vznikal rad ďalších pamätníkov na počesť Štúra. Prvým pomníkom sa môžu pochváliť Bánovce nad Bebravou – odhalili ho 30. augusta 1936 na počesť celej štúrovskej rodiny, ktorá našla v mestečku zaľúbenie a spojila s ním svoje životy. Podľa umeleckých kritikov je práve tento pomník jedným za najvydarenejších.

Súsošie s čelnou postavou Ľ. Štúra v Bánovciach nad Bebravou. Autor súsošia: Jozef Pospíšil, 1936. Datovanie fotografie: 1965 (LA SNK, sign. K 19/199)

Bankovka vydaná počas existencie Slovenského štátu (1944) – nominálna hodnota 10 korún slovenských 

Ako vznikali prvé bankovky a poštové známky s podobou nášho jazykovedca, či kde nájdeme Ludwig-Štúr-Strasse alebo kto môže dostať po ňom pomenované vyznamenanie, sa dozviete v článku http://dikda.eu/mince-aj-skala-nesu-meno-po-ludovitovi-sturovi/

Tak hor sa na putovanie za osudmi Ludevíta Štúra - či už si vyberiete túru po s ním spojených miestach, výlet prstom po mape alebo albume známok či čítanie medzi riadkami jeho kníh, je iba na Vás. Prajeme príjemné spoznávanie zaujímavej osobnosti a dovidenia pri ďalšom štúrovaní.

Projekt Digitálna knižnica a digitálny archív, spolufinancovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF), sprístupňuje verejnosti zdigitalizované diela, na ktoré sa už nevzťahuje autorskoprávna ochrana, teda ktoré sú z pohľadu autorských práv voľné. Môže sa tak stať po uplynutí 70 rokov od smrti ich autorov.

[SNK_web]