SLOVENSKÁ NÁRODNÁ KNIŽNICA

Podľa povier je jeden deň v roku, kedy žena nemohla pracovať a mohla mať celý deň ruky založené a „nohy vo vzduchu" – na svätú Luciu. Práve 13. december bol magický deň, ktorý sa silno spája s bosoráctvom, mágiou, čarodejníctvom.

ČO SA NA LUCIU NESMIE:

• v tento deň sa stretávajú bosorky z celého okolia, preto sa nesmie zbytočne potulovať po vonku 
• nič požičiavať, aby vás nezakliala striga 
• ženy nesmú nič robiť celý deň, aby nepriniesli do domácnosti smolu

ČO SA NA LUCIU MUSÍ:

• jesť veľa cesnaku, aby nás ochránil pred zlou energiou

Je príjemné nerobiť nič kvôli strigám, na druhej strane, byť strigou už také príjemné pred 400 – 500 rokmi nebolo... Vlastne to bolo obvinenie dosť nepríjemné, čarodejníctvo sa pokladalo za najhorší zločin.

Kde sa vzali strigy

Strigy sú podľa Franka Sasinka, najplodnejšieho slovenského historika 2. polovice 19. storočia, povera. V Slovenskom letopise z 30. júna 1876 spomína, že povery sa zakoreňujú vo všetkých národoch a už Virgílius ospevuje 70 rokov pred Kristom byliny a tajné prostriedky, ktoré vraj „premeňujú človeka na vlka, z hrobu vyvádzajú mŕtvych a prenášajú siaťa na pole cudzie." Základom povery je ohraničenosť ľudského chápania. Kedykoľvek si človek nevedel niečo vysvetliť, „zvalil" to na nadprirodzené. Zamrzlo obilie? Bosorky priniesli mráz. Človeka postihla choroba? Chradne, lebo ho strigy uhranuli. Kravy prestali dojiť a sliepky znášať vajcia? Nuž, iste im dáka pobosorovala. Jazdili na metle, psovi a rohatom capovi, plížili sa v podobe mačky, prilietali v podobe kuvika, mazali sa masťami, aby sa mohli premeniť. Satana uctievali a on sa im zjavoval ako žaba, rohatý cap či krásny chlap. Krvou mu podpisovali zmluvu o duši, sexuálne orgie spolu praktikovali a Satan im dával zvláštnu čarodejnícku moc, ktorou mohli škodiť či osožiť, spôsobovať prírodné pohromy a neúrody.

Zoznam otázok bosorke (In SASINEK, F. V. 1876. Slovenský letopis, roč. I, č. 2, Skalica, 1876, s. 93) Definícia strigy v Sedemjazyčnom slovníku Ambrogia Calepina z Bergama z roku 1570

Sova znamená striga

Striga pochádza z latinského strix, strigis, čo je vlastne aj latinské označenie sovy. V Sedemjazyčnom slovníku talianskeho lexikografa Ambrogia Calepina z Bergama z roku 1570 sa strigou nazýva stará žena, veštecká, alebo žena čarodejnica, čarodejná, travičská, ktorá zlými a zakázanými spôsobmi spôsobuje dobro a zlo komukoľvek.

Muž, ktorý spustil hon na čarodejnice zrejme bez toho, aby o tom vedel, bol veľmi učený dominikánsky mních Johannes Nider. V roku 1464 v Basilei mu vyšla kniha Praeceptorium divinae legis – Preceptor božieho práva (zákona), kde sa po prvýkrát stretávame so spojením ženy a diabla, dokonca vytvára z nej jeho nástroj. Táto kniha je najstaršou vo fondoch Slovenskej národnej knižnice a nie je veru veľa bádateľov, ktorí by si ju prišli prečítať. Niektorí dokonca hovoria, že z tej knihy doslova „sála" zlá energia. Práve toto dielo sa stalo zdrojom inšpirácie pre autorov neslávne-slávneho diela Malleus maleficarum (Kladivo na čarodejnice).

Hoci poľovačky na bosorky spustil nevinne, neviniatko Nieder rozhodne nebol. Práve on bol členom tribunálu, ktorý odsúdil za kacírstvo majstra Jána Husa a bol jedným z tých, ktorí sa snažili zozbierať dôkazy o spojení Johanky z Arku s diablom. Vopred rozhodnutý súd uznal Janu vinnú a odsúdil ako čarodejnicu na trest smrti upálením. V predposledný májový deň roku 1431 pohltili len 19-ročnú národnú hrdinku Johanku z Arku plamene.

„Úchylák" či bojovník?
Dominikánski mnísi boli inkvizítormi, ale zameriavali sa na stíhanie kacírov. V roku 1847 sa dvaja z nich Jakub Sprenger a Jindřich (Henrich) Institor (Krämmer) s vervou pustili do boja proti bosorkám. Vytvorili jedno z najobludnejších diel v histórii. „Kladivo na čarodejnice – takzvaná príručka ako viesť procesy s bosorkou, je kombináciou zbožnosti a fanatizmu viery, ľudskej nevedomosti, krutosti a zvrhlosti. Pre staré i mladé ženy, ba aj malé dievčatá to muselo byť strašných 300 rokov. Žiadna z nich si totiž nemohla byť istá, či doslova o pár dní neskončí ako bosorka na hranici," hovorí riaditeľka Slovenskej národnej knižnice (SNK) Katarína Krištofová k dielu, ktoré bolo zdigitalizované v rámci
národného projektu Digitálna knižnica a digitálny archív (DIKDA).

Ako prebiehalo vypočúvanie a aký osud stihol odsúdené čarodejnice u nás si môžete prečítať na adrese: http://dikda.eu/svata-lucia-sa-spaja-s-bosoractvom-magiou-a-carodejnictvom/