SLOVENSKÁ NÁRODNÁ KNIŽNICA

Vedeli ste, že Národný cintorín v Martine, kde spí svoj večný sen zhruba 400 predstaviteľov našej histórie, vznikol pred takmer 240 rokmi? Rovnomenná kniha Zdena Ďurišku je prechádzkou našimi dejinami prostredníctvom životných príbehov týchto osobností. Odkrýva však aj históriu vzniku tohto pietneho miesta a postupné premeny, ktoré vyústili do vyhlásenia za národnú kultúrnu pamiatku v roku 1967.

Cintorín založili okolo roku 1780 a spočiatku sa veľmi nelíšil od iných vidieckych cintorínov. Postupne však vzniklo oplotenie z kameňov, ktoré mešťania dali doviezť v rokoch 1859 – 60 až z úpätí vrchov Malej Fatry. Neskôr prišlo šindľové pokrytie a v roku 1860 vysadili lipy.

Keďže Martin sa postupne stával centrom kultúry a spoločenského života, posledný odpočinok na cintoríne nachádzalo stále viac a viac osobností. Ako „národný" sa však začal profilovať až koncom 19. storočia, keď na ňom postupne pribúdali hroby osobností, ktoré v Martine aj po zatvorení Matice slovenskej naďalej pracovali ako redaktori, vydavatelia a tlačiari slovenských novín a kníh, múzejníci, divadelní ochotníci, ale aj slovenskí podnikatelia. Boli to ľudia, ktorí výrazne prispeli k udržaniu slovenského národného života aj v období mimoriadne nepriaznivom pre malé národy v Uhorsku.

Prechádzka po tomto pietnom mieste však nie je len historickým exkurzom, je to zároveň prehliadka netradičných pomníkov či epitafov, ktoré tvorili zvučné mená našej architektúry a umenia. Nielen klasické náhrobníky v tvare krížov a citáty z Biblie, mnoho hrobov je zdobených symbolmi, ktoré pripomínajú život, prácu či záľubu jeho majiteľa.
Nezvyčajným je napríklad náhrobník Juraja Timka (1890 – 1918), ktorý počas I. svetovej vojny slúžil v námorníctve. Ako jeden z mála prežil, keď jeho vojenskú loď Novara zasiahli. Žiaľ, nepodarilo sa mu poraziť španielsku chrípku, tej doma podľahol, a tak mu jeho rodičia nechali na hrob vytesať „jeho“ loď. Spomedzi ďalších pútavých stavieb spomeňme návršie z kameňov a otvorenú mramorovú knihu s textom, ktorá zdobí hrob Andreja Kmeťa (1841 – 1908). Poloodetá žena pozerajúca sa na kaktus v kvetináči bdie nad večným spánkom národného umelca Fraňa Štefunku (1903 – 1974) a jeho manželky Angely. Kamenná plastika znázorňujúca šošovku – ako symbol filmárskej a fotografickej práce zdobí miesto posledného odpočinku Karola Plicku (1894 – 1987).

Na Národnom cintoríne v Martine spí svoj večný sen pozoruhodný zástup osobností slovenskej kultúry, literatúry, politiky a rôznych oblastí vedy i spoločenského života. Čo hrob, to zvučné meno a pozoruhodný životný príbeh, ktoré zozbieral práve Zdenko Ďuriška, ktorý sa venuje výskumu dejín významných slovenských rodov.
Tento reprezentačne spracovaný, bohato ilustrovaný sprievodca unikátnou národnou kultúrnou pamiatkou je určený nielen pred odborníkov - biografistov, historikov, ale aj pre bežných čitateľov, ktorí sa radi dozvedia niečo nové o našich dejinách alebo zaujímavosti zo životov našich známych dejateľov.

Knihu si môžete objednať na objednavky_knihy@snk.sk
Cena: 11,60 €