SLOVENSKÁ NÁRODNÁ KNIŽNICA

Lexikón slovenských žien vzdáva hold všetkým ženám, ktoré popri svojom poslaní matky a manželky dokázali dať svojmu životu iný rozmer a výrazne sa zapísali do našich dejín. Nemal by chýbať v knižnici nikoho, kto chce spoznať pozoruhodné Slovenky, ktoré formovali rôzne sféry nášho života. Kniha obsahuje 800 hesiel.

Prvé ucelenejšie záznamy o tvorivej aktivite slovenských žien zachytil Ján Kollár v Národných spievankách, kde uvádza mená viacerých zberateliek, zapisovateliek či spoluautoriek ľudovej slovesnosti. Postupne sa v priebehu rokov ženy od týchto aktivít začali presadzovať aj na poli národno-buditeľskom, umeleckom, vedeckom i politickom. V lexikóne sa však dostávame oveľa hlbšie do histórie a nachádzame aj solitéry ako Helenu Zrínsku (1643 – 1703), Žofiu Bošňákovú (1609 – 1644) či uhorskú kráľovnú Máriu z Anjou (1370 – 1395).

Lexikón žien bol v čase svojho vydania (r. 2003) veľmi unikátnym dielom nielen na Slovensku ale aj v zahraničí. Dokumentoval úlohu žien v slovenských dejinách – a to nielen tých najvýznamnejších a najznámejších v oblasti kultúry, vedy, umenia, športu, politiky, náboženského a spoločenského života. Nájdeme v ňom nielen ženy, ktorých život sa uzavrel – napríklad Izabelu Textorisovú (1866 - 1949), Máriu Bellovú (1885 – 1973) či Ľudmilu Pajdušákovú (1916 – 1979). Ale aj inonárodné dámy, ktoré pôsobili väčšiu časť svojho života na Slovensku a výrazne formovali naše dejiny, napríklad Jarmila Podzimková-Mráčková (1928 – 1981).

V neposlednom rade tvoria lexikón aj inšpirátorky literárnych a umeleckých diel, ako napríklad Adela Ostrolúcka (1824 – 1853). Autori skutočne obsiahli všetky oblasti života, o čom svedčí napr. meno známej bylinkárky a ľudovej liečiteľky Ľudmily Thurzovej (1881 – 1971), ľudovej vyšívačky Tomášovej z Dechtíc (19.storočie) alebo čipkárky Márie Tranžíkovej (1938 – 1981).

Cena 9,95 €

Hlavnými témami zborníka odborných príspevkov Fonografické valce v 21. storočí, ktoré zazneli na rovnomennej konferenci v roku 2021, je najmä ochrana tohto nosiča v pamäťových inštitúciách doma i v zahraničí a sprístupňovanie jeho obsahu.

Pokusy zachytiť ľudský hlas sa objavili už v 19. storočí. To, čo bolo pokladané priam za zázrak je dnes pre nás historicky cenným artefaktom, ktorý chceme uchrániť a jeho obsah sprístupňovať pre nasledujúce generácie.

Odborníci v SNK nedávno skúmali, ako zlepšiť fyzický stav tohto média v zbierke Literárneho archívu, kde evidujeme 232 fonografických valcov rôzneho typu, pričom najstaršie z nich pochádzajú z rokov 1914 – 1916. V roku 2019 sa na viacerých valcov zistilo povrchové poškodenie neznámeho pôvodu. O podrobnostiach a výsledkoch výskumu ako aj o dotazníkovom prieskume výskytu týchto nosičov v iných pamäťových a fondových inštitúciách na Slovensku a v zahraničí sa dočítate práve v zborníku Fonografické valce v 21. storočí. Tematicky a obsahovo je určený najmä hudobníkom a pracovníkom knižníc, archívom, múzeám a galériám, súkromným reštaurátorom ako aj zberateľom a tiež študentom stredných a vysokých škôl z hudobných, etnomuzikologických, elektroakustických, reštaurátorských a príbuzných odborov. Pomôže im získať nové informácie o spôsoboch evidencie, odborného spracovania, preventívnej ochrany, formy digitalizácie, sprístupňovania týchto nosičov a prezentácie verejnosti.

O svoje skúsenosti sa podelilo aj niekoľko ďalších inštitúcií. Zástupca Národného múzea Českej republiky Filip Šír píše o projekte inštitúcie, ktorého cieľom je vyvinúť, otestovať a zaviesť vhodné postupy na riešenie komplexnej problematiky dlhodobej ochrany a sprístupnenia zvukových záznamov uložených na historických nosičoch. Príspevok zo Štátnej akadémie výtvarných umení v Stuttgarte pojednáva o poznatkoch v oblasti najnovšieho vývoja technológií v oblasti uchovávania a digitalizácie záznamov z fonografických valcov.

Súčasťou zborníka sú aj postrehy zberateľov na dnes už exotické nosiče zvuku 19. a začiatku 20. storočia. Nemenej atraktívne sú príspevky, ktoré mapujú nahrávky slovenského folklóru a zberateľskú činnosť našich národovcov.

Cena: 31,15 €

Betlehemské hry patria medzi jedinečné príspevky nášho ľudu, ktoré pramenia z tvorivosti pastierov. Dospelí i detskí ochotníci ich hrávali od nepamäti, a to aj v čase socializmu (hoci vtedy nie verejne). A hrajú sa doposiaľ. Kniha Slovenské ľudové betlehemské hry teda komplexne mapuje túto oblasť ľudovej tvorivosti v starších periodikách od polovice 19. storočia.

Hneď v úvode získa čitateľ prehľad odborných poznatkov o slovenských ľudových betlehemských hrách a ich ohlase. Dozvedá sa, že najstaršou priamou stopou ich zápisu je záznam verša z mníchovského kalendária z roku 1432: „Amen. Zabil starú babu kameň.“ - verš sa dodnes ozýva v tomto type ľudovej slovesnosti. O vianočných hrách svedčia záznamy z mestských kníh z konca 15. storočia – napríklad Bardejova či Kežmarku. Zapisovať a zverejňovať ich však začali v 19. storočí napr. Ján Čaplovič, Pavol Dobšinský, Jonáš Záborský i Jozef Gregor Tajovský. Najväčšia vlna záujmu o zapisovanie betlehemských hier spadá do konca I. svetovej vojny až po krátke obdobie po roku 1945.

Jadrom publikácie (viac ako 250 strán) sú zhromaždené zápisy betlehemských hier. Odzrkadľujú nápaditosť ľudí a poukazujú na podobnosť medzi niektorými regiónmi. Medzi prepismi nájdeme napríklad aj Vánoční hru slovenských chlapcú od Boženy Němcovej z roku 1859, Veselohru s Betlehemom na Vianoce z roku 1835 od Jána Kollára, betlehemské hry z maďarského Abova a Hollóházy či od jugoslávskych Čechov.

Záver ponúka hodnotenie známych analytikov betlehemských hier – Štefana Krčméryho, Martina Slivku či Júliusa Pašteku. Výber textov dopĺňa výberová bibliografia, ktorá odkazuje čitateľa na štúdie a články, ktoré sa týchto hier týkajú. Vyše 300 stranová publikácia má troch autorov. Známy teatrológ, filmológ a literárny vedec prof. Július Pašteka vybral texty hier. Ďalšími spoluautormi sú Mišo Kováč Adamov a Augustín Maťovčík.
Cena: 22,50 €

Proglas je jedinečná publikácia, ktorú Slovenská národná knižnica vydala pri príležitosti 1150. výročia príchodu Cyrila a Metoda na Slovensko. Obsahuje verše tejto básne, ktorú objavili v roku 1858 v srbských rukopisoch v kláštore Hilandar na Svätej Hore. Jeho autorstvo sa pripisuje Konštantínovi Filozofovi (sv. Cyril).